Kategória: Výtvarné umenie

Podkategória: Maľba

Spravuje: Slovenské národné múzeum - Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre

Iný názov: portrét ženy - pani Uhlárikovej z Modry

Lokalita pôvodu: Modra

Opis predmetu: Polkoráb, Štefan: Portrét pani Uhlárikovej, olej, plátno. Portrét ženy, modranskej meštianky p. Uhlárikovej. Sedí v kresle, meštiansky odev, šperky - brošňa, náhrdelník, obrúčka. V ruke vreckovka. Rámovanie v zlatom ráme. Vľavo hore signovanie: Št. Polkoráb. Podľa Herucová, Marta - Fontes SNM-MĽŠ: Štefan Polkoráb: Portrét pani Uhlárikovej, 1941, olejomaľba na plátne, s rámom 100 x 86 cm, bez rámu 78 x 63 cm, blindrám 80,5 x 65,5 cm, dar od Gabriela Uhlárika z Modry 1981, SNM-MĽŠ v Modre, prír. č. 1981/13 M, evid. č. V-0280. Značené vpravo hore „Št. Polkoráb“. Rám je široký zdobený zlátený profilovaný s motívom palmiet. V starších záznamoch „Štefan Polkoráb: Portrét pani Uhlárikovej, 40. roky 20. stor.“. Dielo je digitalizované (Slovakiana). Portrét ženy sediacej v červenom kresle je komponovaný vis-à-vis divákovi. Postaršia bruneta je odetá v slávnostných čiernych lesklých šatách s naberanými krátkymi rukávmi. Predlaktiami sa opiera o opierky kresla, ruky má zložené v lone a drží v nich bielu vreckovku. Vo výstrihu má pripnutú kytičku fialových kvetov. Na krku má výraznú zlatú retiazku so zlatým príveskom. Má aj prsteň s modrým hranatým očkom a náušnice. Vlasy má upravené do prilie-havých vĺn a hore a vzadu zatočené a pripnuté. Pery má narúžované ružovým rúžom, na lícach má jemný ružový púder. Má drobné živé modré oči a tenké obočie. Obraz je maľovaný pastózne širšími ťahmi štetca. Pozadie je neutrálne v sivo-ružových odtieňoch. • Štefan Polkoráb (*2.9.1896 Pezinok-Cajla †14.10.1951 Bratislava, poch. na Martinskom cintoríne v Bratislave-Ružinove) – slovenský maliar. Po starej mame bol údajne v príbuzenskom vzťahu s barokovým maliarom Jánom Kupeckým. Narodil sa ako syn vinohradníka Pavla Polkorába a Alžbety, rod. Strniskovej. Otec išiel zarobiť do Ameriky, aby si po návrate mohol kúpiť malý dom a vinohrad. Nepracoval len na vlastnom, ale robil aj ako nádenník. Štefan mal šesť súrodencov. Do ľudovej školy chodil v Pezinku, potom zostal doma pomáhať. Bol telesne slabý, a tak ho dali radšej do učenia k obuvníkovi. Odišiel odtiaľ a zase zostal doma pomáhať. O jeho dráhe maliara rozhodla náhoda. Počul, že maliar Gustáv Mallý, ktorý bol nejaký čas v Pezinku, si v Bratislave otvoril súkromnú maliarsku školu. Mallý žil v Pezinku 1907 so svojou prvou manželkou, ktorá bola učiteľkou vo Vinosadoch (vtedajšom Kučišdorfe) a do Bratislavy odišiel 1908. Štefan prehovoril mamu, aby za ním zašli do Bratislavy. Mallý si prezrel jeho kresby a prijal ho. Do Mallého školy začal chodiť v zime 1911/1912 a zotrval tam do 1913. Dostal odporúčanie, s ktorým sa prihlásil na pražskú akadémiu. Prijímaciu skúšku robil u Jana Preislera. Prijali ho, hoci nemal strednú školu. Na prvý rok získal štúrovské štipendium 300 korún. Na akadémii študoval u Josefa Loukotu a pôvodom chorvátskeho maliara-impresionistu Vlaha Bukovaca. 1917 až 1919 musel ísť na vojnu. Na školu sa vrátil po vzniku ČSR. V tom období tam prišla silná vlna študentov zo Slovenska: Alexy, Bazovský, Salay, Treskoň a i. Bývali v Štefánikovom internáte (dnes Kolej Mikoláša Aleša, Na výšinách 2, Praha 7), za 100 korún mali bývanie i stravu. Polkoráb býval s Jankom Borodáčom, ktorý študoval herectvo. Skamarátili sa. V štúdiu pokračoval u maliara-symbolistu Maxmiliána Pirnera. Umenie jeho pražských profesorov mu vo viacerých ohľadoch nesedelo. Odmietal modernizmy a vybral sa proti „francúzskemu prúdu“. 1922 sa po skončení štúdia vrátil na Slovensko. Prišiel do Bratislavy, ale keď nemohol zohnať ateliér, presťahoval sa do Trnavy. Od jesene 1924 býval u kat. farára Vavra Petroviča pri Trnave v Suchej nad Parnou. Ten mu prepustil na fare jednu miestnosť, kde mohol maľovať. Pre farára kopíroval starých majstrov a maľoval podľa farebných reprodukcií náboženské obrazy a krížové cesty. 1926 sa presťahoval do františkánskeho kláštora v Trnave a maľoval pre františkánov. Ich prostredníctvom sa dostal k cirkevným hodnostárom, ktorých portrétoval. Za štipendium Bratislavskej župy vo výške 5 000 korún išiel v marci 1928 na študijný pobyt do Talianska: navštívil Ferraru, Bolognu, Neapol, videl chrliaci Vezuv, išiel na Capri, do Ríma, Sieny, Florencie, Milána a Verony. Listy písal farárovi Petrovičovi; v nich sa spomína aj to, že sa živil prevažne makarónmi. Po návrate išiel do Trnavy, býval najprv v podnájme, ale 1929 sa nasťahoval do ateliéru v novopostavenej budove Roľníckej vzájomnej pokladnice. V októbri 1932 portrétoval v Topoľčiankach prezidenta T. G. Masaryka. V lete 1933 sa presťahoval do Bratislavy, kde získal ateliér v mestskom dome na Grösslin-govej ulici. Od roku 1934 chodieval s inými maliarmi maľovať na Horehronie. Býval vždy u Lučanských v Heľpe; Štefan Lučanský tu mal hostinec. Zostal starým mládencom. Celé roky chodieval za farárom Petrovičom do Suchej nad Parnou. V októbri 1935 sa vybral do Holandska. V Bratislave dostal ateliér v novopostavenej budove Roľníckej vzájomnej pokladnice na Nám. SNP (na vtedajšom Nám. Republiky). O poschodie nižšie mal ateliér Ivan Žabota, s ktorým si vraj veľmi nerozumel, údajne Žabota na neho žiarlil kvôli objednávkam na portréty. Stretával sa s umelcami v neďalekej kaviarni Grand (v Manderlovom dome) alebo v iných bratislavských lokáloch. Leto 1940 a 1942 strávil na Orave; počas II. svet. vojny viackrát navštívil kamaráta lekára V. Seitza v Lučenci. Polkoráb čoraz viac trpel depresiami a slabol mu zrak. Vinohrad v Modre vymenil za vinohrad v Karlovej Vsi, myslel si, že začne vinohradníčiť. 1948 v dôsledku zoštátnenia komunistami o svoj vinohrad prišiel. Posledné práce vytvoril 1949. Ku koncu života takmer nevychádzal z bytu. Vo veku 55 rokov spáchal samovraždu. • Uhlárikovi – rozvetvená modranská rodina. Známi sú Mária Uhláriková (*1886 Modra) a jej manžel John Sodoma (*1885 Modra), ktorí mali dcéru Emíliu (*20.10.1908 Cook, Illinois, USA). Na modranskom cintoríne sú pochovaní Mária Uhláriková (*1866 †1947), Terézia Uhláriková, rod. Rapošová (*4.10.1872 †23.3.1954), Mária Uhláriková (*3.12.1893 †17.10.1965), Alžbeta Uhláriková, rod. Kraicová (*18.9.1896 †19.3.1972) a jej manžel Alexander Uhlárik (*28.11.1894 †20.2.1975), Anna Uhláriková (*27.4.1897 †5.9.1958), Zuzana Uhláriková, rod. Holíčová (*23.12.1898 †1.3.1984), Valéria Uhláriková, rod. Šimková (*12.1.1918 †29.8.2002), Ľudmila Uhláriková (19.5.1928 †27.12.1990), Mária Uhláriková (*29.1.1929 †11.10.1983) a i.

Značenie: Št. Polkoráb

Materiál: plátno

Technika: olejomaľba

Fyzický popis: počet 1 , šírka 64.0 cm (šírka), výška 79.0 cm (výška)