Kategória: Výtvarné umenie

Podkategória: Maľba

Spravuje: Slovenské národné múzeum - Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre

Iný názov: pohľad na kaštieľ a Modru od Kráľovej a Širokého

Lokalita pôvodu: Európa

Opis predmetu: Neznámy autor: Pohľad na kaštieľ grófa Arthura Polzera. Pohľad na Modru smerom zo Širokého, od mlyna. V popredí kaštieľ Poltzera, pred ním topole. V pozadí Modra, veže kostolov, strechy domov. Rámovanie v tmavom ráme. Nesignované, bez vročenia. Podľa Herucová, Marta: Fontés SNM-MĽŠ Modra: Neznámy autor: Pohľad na kaštieľ grófa Arthura Polzera-Hoditza, zač. 20. stor., olejomaľba na dreve, s rámom 15 x 32 cm, bez rámu 9,5 x 26 cm, kúpa od Pavla Šullu 1969 (50 Kčs), SNM-MĽŠ Modra, prír. č. 1969/205 M, evid. č. V 278. Neznačené. Rám čierny lesklý profilovaný so zlatou lištou s perlovcom. Dielo je digitalizované (Slovakiana). V starších záznamoch „Neznámy autor: Pohľad na Modru“. • Kaštieľ grófa Arthura Polzera-Hoditza – vznikol na zač. 20. stor. prestavbou renesančného kaštieľa s (pánskym) mlynom, ktorý bol postavený na mieste niekdajšieho hradu. Arthur Polzer-Hoditz (*2.8.1870 Ľvov, Halič, dnes Ukrajina †24.7.1945 Baden bei Wien) – šľachtic, právnik, ministerský úradník, dôverník cisára Karola I. Habsbursko-Lotrinského. Narodil sa ako rytier von Polzer, po 1914 mal titul rytier von Polzer-Hoditz und Wolframitz a od 11.10.1917 gróf von Polzer-Hoditz und Wolframitz. Po roku 1918 si prestal písať „h“ v mene Arthur. Bol synom grófky Marie Christine von Hoditz und Wolframitz (*7.3.1847 Postoloprty, Ústecko, SZ Čechy †1924) a úradníka rytiera Juliusa von Polzer (*18.11.1834 Viedeň †25.7.1912 Viedeň). Mal brata Ludwiga Polzer-Hoditza (*23.4.1869 Praha †13.10.1945 Viedeň), dôstojníka, publicistu a antropozofa a sestru Máriu Jozefínu (*6.1.1875 Plzeň), vyd. za markíza Olivera von Bacquehem. Arthura spolu so súrodencami adoptovala teta – sestra jeho matky Mathilde von Hoditz und Wolframitz († 1932). Arthur študoval právo na univerzite v Grazi, kde 1893 získal titul doktora práv. Najprv pôsobil v Štajersku, od 1897 vo Viedni na c. k. ministerstve vnútra a od 1900 na c. k. ministerstve náboženstva a školstva. Popritom od 1904 viedol Kanceláriu pánskeho domu Ríšskej rady v Rakúsku (Predlitavsku). Od 1910 mal titul dvorného radcu (Hofrat). 1905 bol spolu s arcivojvodom a budúcim cisárom Karolom I. v Brixene, kde sa venovali histórii Rádu Zlatého rúna. 1906 ho navštívil v Prahe na Hradčanoch a stál po jeho boku keď ho korunovali za cisára 21.11.1916. Bol jeho dôverníkom, od 1917 viedol jeho kabinet. Sprevádzal ho na cestách po bojiskách. Koncom júna 1917 však Polzer-Hoditz odmietol cisárovu ponuku stať sa ministerským predsedom. Na jeseň 1917 ho povýšili do grófskeho stavu. Spolu s c. k. ministerským predsedom grófom Heinrichom Clam-Martinicom, ministrom zahraničných vecí grófom Ottokarom Czerninom a šéfom generálneho štábu Arthurom Arzom von Straußenburg tvorili jadro vtedajšieho vedenia štátu. Verili, že vojna čoskoro skončí a monarchia sa udrží. 23.8.1918 ho cisár menoval predsedom senátu súdneho dvora. Koncom októbra 1918 sa monarchia rozpadla. Polzer-Hoditz bol penzionovaný. 1929 publikoval svoje spomienky na Karola I., ktoré boli preložené do taliančiny a francúzštiny. Polzer-Hoditz chcel byť už za mladi maliarom, ale k tejto záľube sa dostal až na penzii; maľoval krajinky (nie je vylúčené, že je autorom daného obrazu). Jeho manželkou bola Elisabeth Magdalena Jäger (*2.7.1874 Viedeň †25.12.1966 Baden bei Wien). Mali tri dcéry: Marie Christine, zv. Christl, (*10.6.1913 Viedeň), Elisabethu (*18.3.1915 Viedeň) a Johannu (*8.3.1917 Viedeň).

Materiál: drevo

Technika: olejomaľba

Fyzický popis: počet 1 , šírka 26.0 cm (šírka), výška 10.0 cm (výška)