Newsfeed - Odporúčaný obsah

Prvá svetová vojna

28. júla 1914 sa začalo dovtedy najväčšie a najkrvavejšie vojnové besnenie globálnych rozmerov, do ktorého boli postupne vtiahnuté viaceré štáty. Obrovský počet vojakov umieral v Európe, Ázii a aj v Afrike. Prvá svetová vojna svojou intenzitou a trvaním zásadným spôsobom zmenila svet, pričom jej dopad a následky sa tiahli dlhé roky naprieč dejinami 20. storočia.

Príčiny vzniku prvej svetovej vojny možno nájsť už koncom 19. storočia, keď v Európe začali postupne rásť mocenské ambície. V Európe vtedy o moc a najväčší vplyv súperila Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko. Všetky tieto mocnosti bojovali o kolónie, suroviny, odbytiská pre výrobky a trhy, pričom každá z nich z nevôľou sledovala rozpínavosť a tendencie iných veľmocí. Veľká Británia považovala nemecké snahy o vybudovanie masívnej flotily za priame ohrozenie svojho námorného prvenstva. Nemecko ako jednotný štát v roku 1871 rýchlo dobiehalo Francúzsko, ktoré dovtedy dominovalo na starom kontinente. Ďalšími rivalmi boli Rakúsko-Uhorsko a Rusko, ktoré navzájom bojovali o sféru vplyvu na Balkáne.

Možnosť veľkého ozbrojeného konfliktu bola stále prítomnejšia, a aj preto sa napriek rivalite vytvorili dva spojenecké systémy – Trojspolok (Rakúsko-Uhorsko, Nemecko a Taliansko) a Dohoda (Veľká Británia, Francúzsko a Rusko).

Jednou z najnepokojnejších častí Európy však bolo Srbsko, ktoré od 19. storočia šírilo ideológiu vytvorenia Veľkého Srbska, resp. anexie území na ktorých žili Srbi ako napríklad Bosna a Hercegovina, časť Bulharska, Černej Hory, Albánska a Kosova. Tajný spolok známy ako „Čierna ruka“ chcel provokáciami a teroristickými akciami oslabiť pozíciu Rakúsko-Uhorska. Jednou takou akciou bol atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú, ktorý spáchal srbský radikalista Gavrilo Princip. Atentát poslúžil ako príležitosť na rozpútanie vojny, ktorá dovtedy v dejinách ľudstva nemala obdoby. Následne si jednotlivé krajiny Dohody a Trojspolku medzi sebou vypovedali vojnu, pričom sa do tohto vojnového besnenia postupne pridávali ďalšie a ďalšie krajiny.

Koncom roka 1914 vojna zmenila svoj charakter z ofenzívnej na pozičnú, pričom sa na frontoch vytvoril systém zákopov, ktoré mali vojakov chrániť pred veľkými ofenzívami. Zákopová vojna priniesla nové druhy zbraní, ktoré mali prelomiť obrannú líniu zákopov ako napríklad tanky, bojové plyny a plameňomety. Okrem toho sa boje odohrávali aj vo vode prostredníctvom ponoriek a prišlo k masovému nasadeniu lietadiel, ktoré v tom období mali za sebou len niekoľko rokov svojej existencie.

Zákopy však priniesli mnohým vojakom utrpenie a vyčerpanie, keďže dlhé a intenzívne boje v spojení s nepriaznivým počasím premenili zákopy na bahnité močiare, kde vojaci na všetkých stranách našli smrť utopením. Prvá svetová vojna znamenala aj nasadenie chemických zbraní; na následky popálenín a jedovatých plynov ako napríklad yperit, chlór a fosgén zomrelo alebo osleplo mnoho vojakov.

Krvavé a dlhotrvajúce boje sa skončili podpísaním mierovej dohody v železničnom vagóne v Compiégnskom lese 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte. Predpokladá sa, že v Prvej svetovej vojne zomrelo 8 až 10 miliónov vojakov. Vo vojne však nezomreli len vojaci, ale aj civilisti, ktorých ničil hlad, genocída a letecké a námorné útoky.

Priamym následkom vojny boli aj choroby vznikajúce vo vojnou zdemolovaných oblastiach. V roku 1918 vypukla pandémia španielskej chrípky, ktorá si vyžiadala ďalšie milióny obetí. Odhaduje sa, že vo vojne bolo zranených 20 miliónov vojakov a civilistov. Preživší niesli ťažko návrat do bežného života, pričom situácia bola komplikovanejšia vzhľadom na dlhotrvajúce a opakujúce sa hospodárske krízy.

Vojna navždy zmenila tvár Európy a bola príčinou rozvratu Nemeckého cisárstva, Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše a aj cárskeho Ruska. Tvrdé mierové podmienky pre porazené krajiny postihli najmä Nemecko, ktoré prišlo o všetky kolónie, námorníctvo a vojenské letectvo. Muselo platiť vysoké reparácie, ktoré sa s prestávkou počas vlády Hitlera podarilo splatiť až v roku 2010. Tieto a ďalšie opatrenia, ako aj neuspokojené zahranično-politické ambície víťazných krajín, boli zárodkom pre dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva – Druhú svetovú vojnu.

Zdigitalizovanú zbierku pohľadníc s tematikou Prvej svetovej vojny, nájdete v sekcii súvisiace.