Newsfeed - Odporúčaný obsah

Príbeh Ferdinanda Katonu

Koncom 19. storočia v čase symbolizmu, impresionizmu a secesie sa do popredia dostávalo aj pocitové a impresionistické maliarstvo, silno ovplyvnené domovom a prostredím, kde umelci tvorili. Jedným z hlavných cieľov maľby bolo pretlmočenie momentálneho dojmu z prírodného prostredia. Taký bol aj Ferdinand Katona, maliar ovplyvnený Ladislavom Mednyánszkym , ktorý veril, že po jeho smrti bude pod Tatrami galéria nesúca jeho meno.

Ferdinand Katona, vlastným menom Nathan Kleinberger, sa narodil 12. septembra 1864 v Spišskej Starej Vsi do chudobnej židovskej rodiny. Život v chudobe na miestach ako Spišská Stará Ves a neskôr aj Kežmarok významne ovplyvňovali charakter jeho tvorby, smerovanie a štýl maľby. Okrem toho, že tieto domovské lokality rád a často zobrazoval vo svojich dielach, Kežmarok považoval za svoje miesto, kam sa rad vracal a túžil v ňom mať svoje múzeum spojené s galériou.

Jeho mladé roky neboli ľahké. V čase dospievania učil čítať a písať deti dobre situovaných krčmárov. Zhodou okolností sa o ňom dopočul Ladislav Mednyánszky, ktorý určil nielen smerovanie jeho života, ale aj tvorby. Chlapcovi z chudobnej židovskej štvrte pomohol postaviť sa na vlastné nohy a zabezpečil mu štúdium výtvarných umení. Taktiež mu prispieval na život a pomohol mu pozorovať a vnímať svet tak, aby to vedel pretaviť do svojich diel.

K Mednyánszkemu Katona prišiel už ako 15 ročný. Mednyánszky, ktorý svoj ateliér považoval za svoju svätyňu a patrí nepochybne medzi najvýznamnejších a najvýraznejších umelcov maliarskej moderny, však potreboval pre svoje diela stále nové námety a inšpirácie, ktoré mu mal prinášať práve Katona. Ako mimoriadne talentovaný krajinár Katona študoval prírodu do detailov a sústreďoval sa na farebnosť a atmosféru.

Neskôr študoval na Uhorskom kráľovskom učilišti kreslenia v Budapešti; po ukončení vystavoval v Mücsarnoku, pričom sa jeho práce stretli s priaznivým ohlasom u budapeštianskych kritikov. Pre introvertného a utiahnutého Katonu to bol prvý úspech, ktorý ho posmelil pre odchod do Paríža, kde si privyrábal v prístave. Z tohto krátkeho obdobia vzišlo niekoľko diel zobrazujúcich more, loďky a prístavy. Získal aj štipendium, ktoré mu umožnilo študovať na Academia Julian v Paríži. Neskôr odišiel do Barbizonu, Londýna a Holandska, krátko sa zdržal aj v Rusku. Na cestách tak strávil takmer 5 rokov až kým sa v roku 1899 natrvalo usadil v Maďarsku.

Z obdobia jeho ciest a pôsobenia na zahraničných výstavách možno spomenúť rôzne ocenenia, ako napríklad Mention Honorable (1901), Strieborná medaila z Londýna (1908), Zlatá medaila v Budapešti (1910) alebo Zlatá medaila Fichtenwald a Mention Honorable vo Varšave (1911). Katona si tieto ocenenia veľmi vážil nakoľko v domácom prostredí sa cítil nedocenený a prehliadaný, za čo mohol aj komplikovaný vzťah s Ladislavom Mednyánszkym.

Mednyánszkeho, ktorý radšej tvoril v priestoroch svojho ateliéru a Katonu, uprednostňujúceho potulky prírodou, spájalo puto vytvorené zo vzájomnej úcty a uznania, ale aj rivality a nevraživosti. Katona sa niekedy cítil Mednyánszkym ako okradnutý a menejcenný, nakoľko mu poskytoval mnoho štúdií prírody, ktoré Mednyánszky potom pretavil na svoje umelecké diela. Celý život sa svojho učiteľa a majstra snažil prekonať.

Katonovi však Mednyánszky dal poznatky z oblasti figurálnej kresby a motívu intímnej krajiny. V krajinomaľbe sa obaja maliari prikláňali k impresionizmu, avšak v Katonovej tvorbe sú viac prítomné subjektívne pocity, skepticizmus a melanchólia, vyplývajúce z jeho uzavretej a tajuplnej osobnosti.

Aj napriek skúsenostiam zo zahraničia a vývoju svojho výtvarného prejavu možno u Katonu badať neustále odzrkadľovanie introvertných nálad, beznádeje a chudoby, do ktorej sa narodil a musel v nej vyrastať. Tieto okolnosti ho tak silno zasiahli, že ich vyjadroval aj prostredníctvom prírodných scenérií s motívmi búrok, ťaživých oblakov, sivej, zamračenej oblohy a západov slnka tak, ako prírodu miloval najviac. Bola preňho vždy prvoradá a uprednostňoval ju pred kontaktom s ľuďmi. Tematicky mu najbližšie bola podtatranská krajina, ktorú veľmi rád navštevoval a aj maľoval. V jeho dielach môžeme nájsť pohľady od majestátnosti hôr až po zobrazenie malých horských potokov.

Maľovanie bolo pre Ferdinanda Katonu životným princípom a cieľom, preto sa len veľmi nerád lúčil so svojimi obrazmi z dôvodu predaja. V súčasnosti sú jeho diela vystavované po celom Slovensku, stálu expozíciu má v Tatranskej galérii a jeho meno nesie galéria v Spišskej Starej Vsi, čím sa mu splnil jeho večný sen.

Kliknite na súvisiace a spoznajte Katonovu tvorbu.

Zdroje:

Ferdinand Katona (1864-1932). Spišská Stará Ves.

Ballová, Denisa. Dielo týždňa: Maliar Tatier Nándor Katona sa učil od Mednyánszkeho. 2017. In DenníkN

Ferdinand Katona. Galéria mesta Bratislava. 2008.