Newsfeed - Odporúčaný obsah

Pripomíname si vznik prvého spoločného štátu

Zmeny po prvej svetovej vojne priniesli rozpad Rakúsko -Uhorska a vznik nových štátov. Pred 102 rokmi vznikla Československá republika. Je to kľúčový deň, kedy bola vyhlásená nezávislosť na domácej pôde a zároveň najdôležitejší dátum v moderných dejinách Slovákov, keďže vznik Československa nás zachránil pred národným zánikom.

Čo predchádzalo 28. októbru 1918?

Snahy Slovákov vymaniť sa spod nadvlády Rakúsko-Uhorska a vytvoriť si vlastný štát, začali naberať na realite v priebehu prvej svetovej vojny. V dôsledku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, bolo najvhodnejšie spojenie sa s Českom a vytvorenie tak jedeného štátu. Česko-slovenskú orientáciu si osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí aj doma. Už v októbri 1915 vznikla Clevelandská dohoda – projekt budúceho československého štátu položený na federatívnom základe. Neskôr v máji 1918 známa Pittsburská dohoda.

Milan Rastislav Štefánik zohral kľúčovú úlohu jednak pri prihlásení Čechov a Slovákov žijúcich v Rusku k vzniku ČSR, ale najmä pri organizovaní československých légií bojujúcich po boku spojeneckých krajín, ako bolo Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko. Tých bolo potrebné presvedčiť, že vznik republiky má svoj význam. Postupne tak v letných mesiacoch v roku 1918 spojenci uznali Česko-slovenskú národnú radu, založenú ešte vo februári 1916. Jej predstaviteľmi boli T. G. Masaryk, M. R. Štefánik a E. Beneš. Pochovali tak monarchiu a dali zelenú vzniku republiky. Následne dňa 18. októbra 1918 bola vo Washingtone vydaná deklarácia o česko-slovenskej samostatnosti, avšak bez vedomia M. R. Štefánika. Nasledujúci deň Ferdinand Juriga vystúpil v Budapešti na Uhorskom sneme s požiadavkou na sebaurčenie práva pre slovenský národ.

Vyhlásenie ČSR v Prahe

28. október 1918 je významným dňom v dvoch ohľadoch. V Ženeve sa streli zástupcovia československého národného domáceho aj zahraničného odboja na čele v Benešom a delegácia Československého národného výboru, ktorí sa dohodli na vytvorení dočasnej vlády, ako aj na republikánskom zriadení, keďže dovtedy sa viedli úvahy aj o monarchii. Vláda fungovala pod vedením Masaryka v úlohe prezidenta, predsedu rady a ministra financií, ďalej Beneš pôsobil ako ministrom zahraničných vecí a vnútra, a Štefánik ako ministrom vojny.

Avšak tento deň je významnejší najmä vďaka udalostiam v Prahe. Správa so súhlasom o rokovaní o prímerí s rakúsko-uhorskou vládou vyvolali nadšenie. Prijatý bol prvý zákon, ako aj manifestačné vyhlásenie ČSR. Následne Národný výbor prevzal štátnu moc na území novej republiky. Vznikla tak Československá republika. Nasledujúci deň Rakúsko-Uhorsko kapitulovalo. Dňa 30. októbra bola v Martine prijatá tzv. martinská deklarácia, ktorou sa zástupcovia Slovenska prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi. Avšak organizátori tejto verejnej schôdze nevedeli o vyhlásení ČSR v Prahe. Masaryk bol v tej dobe predsedom malej strany, a Štefánik zase francúzskym štátnym občanom, ktorého vtedy na Slovensku ešte nikto poriadne nepoznal. Dňa 14. novembra sa Národný výbor zmenil na československý parlament.

Význam Československa

Pre Slovákov šlo o dôležitú zmenu. Slovensko sa po rozpade Uhorska stalo štátotvorný národ. Vytvorenie spoločného štátu s Českom znamenalo pre Slovákov vykúpenie z nedemokratického uhorského režimu, ktorého cieľom bolo pomaďarčenie, teda určitým spôsobom likvidácia národa. Vznik ČSR zabezpečil, že sa krajina stala na svoju dobu moderným štátom – zaviedla sa osemhodinová pracovná doba, sociálne a zdravotné poistenie, školská povinná dochádzka, zdravotná starostlivosť sa rozšírila, a fungovalo všeobecné volebné právo, a to aj pre ženy. Vybudovali sa chýbajúce kultúrne, spoločenské a školské inštitúcie, nastal rozvoj vzdelávania po slovensky a rozšírila sa emigrácia do miest za prácou. Dôsledkom tohto všetkého bol vstup Slovákov medzi kultúrne národy v Európe.

Vznik ČSR mal dôležitý význam aj pre Česko. Slovensko bolo pre nich akýmsi únikom z nemeckého obkľúčenia, a zároveň nástrojom k získaniu prevahy nad sudetským Nemcami. Tí sa s existenciou ČSR zmierovali ťažko. I napriek tomu, že aj Maďari získali vlastný národný štát, prijatie vzniku ČSR niesli s námahou.

Existencia ČSR, i napriek nedostatkom a negatívam, mala dôležitý význam aj z hľadiska etablovania slovenskej autonómie v roku 1938. Britský historik a publicista Robert William Seton-Watson v roku 1930 napísal, že „pretvorenie Slovenska je jedným z najpozoruhodnejších diel kultúrnej práce, ktorá sa v povojnovej Európe robí.“

Národní shromáždění Československé v prvním roce republiky (1919) | Magna charta československé svobody (1928) | Deset let Československé republiky (1928) | Prvý zborník francúzskych legionárov k 10. výročiu samostatnosti Československej republiky, 1928 | Mapa textilná Československo 1918 - 1938