Newsfeed - Odporúčaný obsah

Prírodné dedičstvo | Kamene a minerály

Vo vnútri zeme, ale i na jej povrchu rôznymi geologickými procesmi vznikali prírodniny, ktoré dnes označujeme jednoducho – kameň. Kameňom nazývame rôzne väčšie či menšie kusy hornín, s ktorými sa dennodenne stretávame. Jednotlivé kusy či horské masívy však bývajú tvorené viacerými stavebnými prvkami – minerálmi.

V digitalizovanej zbierke kameňov a minerálov zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, Banského múzea a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva si môžete prezrieť rôzne kamene a minerály, ktoré tvoria stavebný základ krajiny okolo nás.

Kameň alebo tiež hornina je spravidla tvorený niekoľkými minerálmi. Napríklad kameň žula sa skladá z kremeňa, sľudy a živca. Väčšina hornín na našom území je tvorená kombináciou najbežnejších horninotvorných minerálov, ako sú napr. živec, kremeň, sľuda, olivín, kalcit, piroxén, augit a amfibol. Existujú však i kamene tvorené jediným minerálom, napr. kalcitom, ktoré sú základnou stavebnou čiastkou celých hornín či horských masívov, ktoré poznáme ako vápencové pohoria.

Skladba jednotlivých kameňov priamo ovplyvňuje ich tvrdosť, resp. odolnosť voči rôznym druhom mechanického pôsobenia. Ďalším dôležitým faktorom ovplyvňujúcim tvrdosť hornín je aj spôsob, akým sú jednotlivé minerály spojené. Vzhľadom na tieto faktory môžeme medzi horninami rozlišovať mäkké (diatomit), stredne tvrdé (vápenec), tvrdé (žula, čadič) a veľmi tvrdé (eklogit) horniny.

Minerálmi označujeme prírodniny s charakteristickou vnútornou stavbou, ktorá robí jednotlivé skupiny minerálov špecifickými. V prípade tzv. silikátov sú základnou stavebnou časticou štvorsteny – tetraédre, na ktoré sa viažu anióny kyslíka. Podľa usporiadania tetraédrov následne vznikajú rôzne tvary jednotlivých kryštálov, typické pre rôzne minerály ako napr. granát (izometrický), sľuda (lupienkovitá), amfibol (stĺpkovitý).

Zriedkavo vyskytujúce sa minerály, ktoré vynikajú svojím vábivým sfarbením, tvrdosťou či trvácnosťou, poznáme pod pojmom drahé kamene, drahokamy či drahé minerály. Väčšina z nich sa v prírode nevyskytuje v tvaroch, aké poznáme, ale sú po vyťažení opracované – obrúsené do tvarov, ktoré im dodávajú na kráse. V týchto tvaroch sa stávajú už od staroveku dominantou korunovačných klenotov, príveskov, prsteňov a mnohých iných doplnkov. Za kráľa drahých kameňov sa odpradávna považuje diamant, no nemenej vzácnymi sú aj zafír, rubín či opál.

Pozrite si digitalizované zbierky prírodného dedičstva na portáli Slovakiana.

Zdroj: Prof. RNDr. Dušan Hovorka DrSc.: Čo je kameň?