Newsfeed - Odporúčaný obsah

Tradičná ľudová architektúra

Výnimočnosť materiálnej kultúry slovenského národa reprezentuje okrem iného aj tradičné ľudové staviteľstvo.

Tradičné staviteľstvo na Slovensku možno definovať ako doklad stavebnej činnosti s charakteristickými znakmi, ktoré sú založené na geografických špecifikách Slovenska. Jedným z najšpecifickejších znakov tejto cieľavedomej a praktickej činnosti je skutočnosť, že tvorcovia boli zároveň aj užívateľmi týchto objektov a svoje pracovné postupy si odovzdávali medzi generáciami.

Presné vymedzenie tohto pojmu však ostáva aj v súčasnosti problematické a dosť relatívne. Prvé písomné pramene dokladujúce záujem o tradičnú ľudovú architektúru môžeme objaviť už v 18. storočí, kedy vznikli významné diela od vedcov akými boli napr. Matej Bel či Ján Čaplovič. Ich diela boli venované predovšetkým systematickému opisu budov v jednotlivých Uhorských stoliciach.

Vďaka geografickej polohe Slovenska a vďaka rôznorodej geomorfológií, charakterizuje slovenskú ľudovú architektúru veľká výrazová pestrosť a bohatosť prvkov a foriem. Geografická poloha stavieb ovplyvnila aj výber stavebného materiálu, ktorý v neposlednom rade rozdelil územie Slovenska na dva základné formy staviteľstva – nížinnú a horskú.

Tradičné staviteľstvo Slovenska bolo v priebehu histórie rezistentné voči módnym slohovým vplyvom a primárnu úlohu zohrávala vždy funkcia. V bývalom Uhorsku malo v porovnaní s ostatnou Európou pomerne veľký vplyv na stavebníctvo spoločenské rozvrstvenie, ktoré podmienilo aj odlišnosť stavieb jednotlivých spoločenských stavov. Vyššie vrstvy obyvateľov si budovali domy, ktoré boli viac zdobené, alebo aj poschodové, zatiaľ čo nižšie vrstvy stavali spravidla prízemné domy, čo bolo dané jednak nemajetnosťou, ale niekedy aj priamymi nariadeniami. Domy nižších vrstiev obyvateľstva sa v rámci regiónu líšili len málo a to práve ornamentálnym prejavom, ktorý býval spravidla skromnejší. Zdobenie sa týkalo hlavne uličnej fasády a vstupov.

Ľudová architektúra je silne naviazaná na prostredie, v ktorom vyrastá, hlavne materiálovo. Tvorí harmonický súzvuk s prírodou a poskytuje vynikajúce podmienky pre bývanie aj v porovnaní s novými domami.

Mnohé objekty slovenskej ľudovej architektúry sú pamiatkovo chránené, alebo dokonca zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

K vybraným ukážkam zdigitalizovaných foriem tradičného staviteľstva sa dostanete cez sekciu súvisiace.

ZDROJE:

LANGER, Juraj. Ľudová alebo vernakulárna architektúra?. Pamiatky a múzeá , 2002, roč. 51., čís. 4., s. 20. - 21.

DVOŘÁKOVÁ, Viera. Ľudová architektúra . Bratislava : Dajama, 2008. ISBN 978-80-89226-25-2. S. 6.