Collections List

Liečivé rastliny
Liečivé rastliny
Tradícia pestovať alebo zbierať liečivé byliny, používať ich a skúmať ich účinky na ľudský organizmus má korene v dobách začiatkov ľudskej civilizácie.  V každom období a vo všetkých kultúrach sa ľudia pokúšali liečiť choroby prírodnými prostriedkami. Nielen šamani a liečitelia či medicínmani primitívnych národov, ale aj antickí lekári študovali prírodu, predovšetkým živočíšny svet, a svoje poznatky využívali pri ošetrovaní chorých. Odráža sa to aj v názvoch niektorých liečivých rastlín, napríklad kostihoj lekársky či materina dúška.  Pôvodne sa na liečenie používali čerstvé, neskôr ich šťavy a odvary a novšie výťažky, tinktúry a pod. Aj dnes sú liečivé bylinky vyhľadávanou formou prevencie a liečby mnohých chorôb, používajú sa ako koreniny, kozmetiká, a dokonca aj okrášľujú záhrady, balkóny a naše príbytky. Na Slovensku rastie asi 200 – 250 všeobecne uznávaných druhov liečivých rastlín. Traduje sa, že sila prírody má väčšiu moc počas Svätojánskej noci z 23. na 24. júna, ktorá ukrýva akési magické tajomstvo a nepoznané prírodné sily.  V nasledujúcej virtuálnej výstave si môžete pozrieť výber liečivých rastlín, ktoré rastú v našich zemepisných šírkach vo voľnej prírode i v záhradkách. Rady a informácie na tejto stránke sú len všeobecné, nenahrádzajú rady skutočného lekára. Preto použitie liečivých rastlín konzultujte so svojím lekárom. Tvorcovia tohto webu nezodpovedajú za zdravotné problémy alebo ujmy na zdraví, ktoré budú výsledkom nesprávneho výkladu obsahu tohto servera bez porady s lekárom.
Žatva a dožinky
Žatva a dožinky
Koniec leta nepredstavuje len ukončenie jedného z ročných období, ale patrí medzi najvýznamnejšie obdobia agrárneho kalendára. Podobne ako pri sejbe, tak i pri žatve je dôležitý určitý postup a spájajú sa s ňou rôzne zvyky a obrady, ktorých súčasťou je predovšetkým poďakovanie za úrodu. Za najznámejšie, do súčasnosti stále rozšírené, obrady sú považované oslavy ukončenia žatvy - dožinky. Ukončenie zberu úrody a jej zvážania z polí do gazdovských stodôl bolo sprevádzané spevom, oslavou a radosťou z úspešného hospodárskeho roku. Pri oslavách sa nezabúdalo na to, že dobrá úroda nie je samozrejmosťou a dokonca aj v súčasnosti roľníci a poľnohospodári oslavujú a ďakujú za úrodu spôsobom podobným tomu, akým ďakovali dávni predkovia. Obradové úkony spojené so žatvou a zabezpečovaním prosperity do ďalších rokov zaznamenávame už v predkresťanskom období. Pletenie dožinkových vencov v podstate nahradilo obety prvého alebo najkrajšieho obilia božstvám. Zvláštne zaobchádzanie s prvým zožatým obilím, rôzne povery či riekanky spojené so žatvou odkazujú na obradové zvyklosti našich predkov. S príchodom kresťanstva a neskôr zas komunistického režimu, všetky tieto zvyky a obrady (viac alebo menej) zmenili svoju podobu a čiastočne alebo úplne stratili svoju rituálnu podstatu. Napriek tomu aj v súčasnosti symbolicky odkazujú na dávne obrady a spôsob, akým vidiecke obyvateľstvo vnímalo svet okolo seba. Azda najznámejšia z oslavných dožinkových ceremónií je pletenie dožinkového venca. To v sebe nieslo niekoľko odkazov. Jedným bol princíp parciálnej mágie, v rámci ktorej sa v podobne venca zachovala časť obilia (zrna), ktoré reprezentovalo celú úrodu. Dožinkový veniec sa uchovával v stodolách, alebo sa vešal počas Vianoc nad štedrovečerný stôl. Časť zŕn z neho bola použitá na upečenie vianočného pečiva - kračúnika, ktorý rodina konzumovala, aby (okrem iného) zabezpečila prosperitu do ďalšieho roka. Zvyšné uchované zrná boli zmiešané s osivom a v ďalšom roku malo reprodukovať úrodu z toho predchádzajúceho. Druhým odkazom je už spomínaná obeta božstvám a démonom, ako poďakovanie za dobré počasie a úrodu. Dary a obety mali tiež zabezpečiť priazeň magických bytostí v nasledujúcom roku. Rovnako ako nie je možné určiť jednotný spôsob osláv ukončenia žatvy a zvykov pri zbere a skladovaní úrody, nie je možné určiť ani jednotnú formu samotného dožinkového venca. Niektoré, predovšetkým v období kolektivizácie, boli obrovské a viezli sa na voze či traktore, iné zas skromnejšie, nesené v rukách, alebo zdobili hlavu vybraného mladého dievčaťa. Čo ich však spájalo boli sprievodné podujatia a oslavy, počas ktorých sa (v prípade úspešnej žatvy) hodovalo, spievalo a zabávalo. Ženci a žnice vyzývali gazdov na vyplatenie ich práce a vinšovali prosperitu aj pre nasledujúci rok. Ak gazda dobre nezaplatil, alebo sa gazdiná nepodelia o koláče z novej múky, odmenili ich naopak posmešnými veršami a neprajnými odkazmi.   Pozrite sa s nami na fotografie, ktoré zachytávajú žatvu v období, keď ešte obilie ručne kosili a snopy stavali ženci a žnice a nie stroje.  
...boli korunovaní v Bratislave
...boli korunovaní v Bratislave
Bratislavské korunovácie boli slávnostné udalosti súvisiace s korunovaním uhorského panovníka, ktoré sa konali v Bratislave v období rokov 1563 – 1830. Okolnosti, za ktorých sa Bratislava stala korunovačným mestom,  nasledovali nešťastnú bitku pri Moháči, 29. augusta roku 1526, kedy uhorské vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku od Turkov a pri ktorej zahynul aj kráľ Ľudovít II. Jagelovský. Keďže kráľ nezanechal dediča trónu, zápasili oň dvaja kandidáti – Ján I. Zápoľský, za ktorým stáli stredná a drobná šľachta a Ferdinand I. Habsburský, ktorý bol favoritom uhorských magnátov a kráľovského dvora.    Spory o trón ukončil až Veľkovaradínsky mier, podpísaný vo februári 1538, na ktorom si rozdelili územie Uhorska. Ferdinand získal mierovou dohodou západné Uhorsko, Slovensko a Chorvátsko,  Zápoľský zas Sedmohradsko, východné Uhorsko a východné Slovensko. Dominantné miesto vo Ferdinandovej časti Uhorska zaujala práve Bratislava. I keď bol sám korunovaný ešte v Stoličnom Belehrade, jeho následník – syn Maximilián II., bol bol prvým uhorským panovníkom korunovaným v Bratislave. Korunovačný akt  sa konal 8. septembra 1563 v Dóme sv. Martina. Bratislava ako nové mesto korunovácií zažívala v tomto období svoj najväčší rozmach. Stala sa snemovným mestom kráľovstva, sídlom kráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny. Bolo tu korunovaných 10 kráľov, 1 kráľovná a 7 kráľovských manželiek, ktorí sa týmto zároveň stali českými a nemeckými kráľmi a kráľovnami a honosili sa i cisárskou korunou Svätej ríše rímskej. Zjednocovali tak takmer celý stredoeurópsky priestor a podieľali sa na určovaní behu európskeho a svetového diania. Spomedzi panovníkov, ktorí boli korunovaní v Bratislave, bola azda najvýznamnejšou a najznámejšou panovníčkou Mária Terézia - najstaršia dcéra cisára Karola VI. Keďže cisár Karol nezanechal mužského potomka, celé habsburské dedičstvo pripadlo Márii Terézii. Bola preto korunovaná ako kráľ. Zoznámte sa prostredníctvom výstavy s príbehmi vybraných panovníkov, ktorí boli korunovaní v Bratislave.