Collections List Collections List

Františkánsky kostol Zvestovania Panny Márie: kaplnka sv. Jána
Františkánsky kostol Zvestovania Panny Márie: kaplnka sv. Jána
Na mieste staršej kaplnky sv. Jána ju dala postaviť rodina richtára Jakuba. V listinách sa zachoval údaj o záväzkoch podnikateľa, mešťana Jána a dokument, že v roku 1361 pokračoval vo financovaní jej výstavby jeho synovec, známy richtár Jakub II. Kaplnka reprezentuje na území Slovenska jeden z mála príkladov gotickej architektúry, ktorá architektonickým tvaroslovím – zväzkami prípor, osteniami okien a paneláciami s kružbami – dôsledne odhmotňuje stenu stavby spôsobom, aký sa vyvinul v krajine svojho vzniku, v centrálnom Francúzsku. Pravdaže s kombináciami typickými pre stavebnú hutu vo Viedni, okolo roku 1350. Táto kaplnka, svojou dvojpodlažnosťou jednoznačne potvrdzuje svoju pohrebnú funkciu, a v skupine gotických kaplniek v tomto regióne, najviac pripomína dávny vzor parížskej Sainte Chapelle. Typom, a umiestnením pri kostole žobravej rehole, nie je v priestore stredného Podunajska ojedinelá. Vlnu týchto kaplniek začala kaplnka sv. Jána evanjelistu „Capella Speciosa“, ktorú dal postaviť vojvoda Leopold VI. v roku 1222 pri chóre kostola augustiniánov v Klosterneuburgu. Ďalšie kaplnky si dali potom postaviť, rovnako ako v Bratislave, významné rodiny pri kostoloch žobravých reholí: kaplnka sv. Kataríny pri kostole dominikánok v Imbachu (okolo 1320), rodiny Wallseer (okolo 1330) pri bývalom minoritskom kostole v Enns a viaceré vo Viedni. Bratislavským františkánom i rodine Jakubovcov boli najbližším príkladom formy kostola minoritov vo Viedni, ako aj k nemu rovnako pristavaná kaplnka sv. Ľudovíta (okolo 1330, zachoval sa z nej len záver). O priamej inšpirácii vypovedá aj značne poškodený, pôvodne exteriérový, západný portál bratislavskej kaplnky. Opakuje formu ojedinelých západných portálov kostola minoritov vo Viedni s paneláciou tympanonu dvoma lomenými oblúkmi. Aj tu boli v nich reliéfy. Vľavo archanjel v pokľaku, vpravo kľačiaca Panna Mária. Výjav Zvestovania napokon korešpondoval so zasvätením kostola. Na konzolách prekladu tohto portálu sú reliéfne tváre v listoch, ktoré majú portrétne rysy, možno richtára Jakuba a jeho manželky.
Bývalý kostol a kláštor klarisiek
Bývalý kostol a kláštor klarisiek
Kostol patrí k najvýznamnejším stavbám gotickej architektúry v tejto časti Európy. Po roku 1297 ho, na mieste kláštora cistercitiek, začali stavať pre elitnú rehoľu klarisiek. Proporcie dlhej lode s rovnako širokou svätyňou za víťazným oblúkom vyjadrujú uzavretosť rehoľného spoločenstva, podobnú kontemplatívnym kartuziánom. Okolo roku 1330 zaklenuli loď a o dve desaťročia neskôr aj polygonálne zakončenú svätyňu. Požiar v roku 1515 zničil aj časť klenby lode a tak jej tri polia pred víťazným oblúkom, sú jednoduchšou verziou pôvodných. Kameňosochárske detaily pod pätkami klenieb v západnej časti lode (okolo 1330) a vo svätyni (okolo 1350), patria k formám okruhu gotického umenia rakúskeho Podunajska (Viedeň, Krems, Imbach, Enns) a pravdaže k pamiatkam v samotnej Bratislave: Dóm sv. Martina, Stará radnica.  Okolo roku 1400, si klarisky dali postaviť päťbokú vežu, ktorá v súlade s predpismi mendikantských reholí nemá základ na zemi, ale vyrastá na konzole juhozápadného nárožia kostola. V porovnaní s vežou františkánskeho kostola (na ďalšej strane) vyniká súborom kamenných sôch. Každá svojou kompozíciou patrí do obdobia „krásneho slohu“.  Po dočasnom odchode klarisiek z Bratislavy do Trnavy, ktorý vyvolalo turecké nebezpečenstvo i doba reformácie, nastúpila etapa novej okázalosti. S podporou arcibiskupov Petra Pázmánya a Imricha Lósyho vybudovali v rokoch 1637 –1640 úplne nové (súčasné) budovy kláštora, podľa návrhu staviteľa Jakuba Rava. V roku 1702 zbarokizovali poškodenú vežu. Okolo roku 1750 vybavili svätyňu kostola rokokovými maľbami (s iluzívnymi oknami gotickými) a oltármi s plastikami od donnerovského sochára Ľudovíta Godeho a obrazmi od maliara Franza Antona Palka.  Po zrušení rehole v roku 1782 slúžil kláštor rôznym účelom. V roku 1898 regotizovali vežu podľa návrhu Fridricha Schuleka. Dnes je v krídlach kláštora časť Univerzitnej knižnice a priestor kostola je muzeálnym priestorom, ktorý slúži aj na kultúrne podujatia.