Collections Detail

Štvrtok na Ostrove

Štvrtok na Ostrove

Dátum pridania : 1.12.2015 15:05:59
Popis: Dominantou tejto obce, viditeľnou už zo širokého okolia, je kostol sv. Jakuba staršieho. Neskororománska architektúra jeho ukážkovej západnej dvojvežovej časti patrí k najznámejším na území Slovenska. Polygonálne zakončená svätyňa, ako aj priestorový koncept lode, vypovedajú o neskoršej veľkej úprave detailami a konštrukciami gotiky. Zemetrasenie spomínané v roku 1590 však zrejme poškodilo práve gotické (rebrové?) klenby. A tak ich nahradili renesančnými, ktoré svojimi krivkami nemohli nekopírovať pôvodné usporiadanie stredovekých stien a využili tiež (pôvodné?) piliere dvojlodia. Kostol teda ukrýva ešte veľa informácii o svojom stavebnom vývoji, o neskororománskych i gotických architektonických detailoch i možných nástenných maľbách.  Z viditeľného možno konštatovať, že loď a západné dvojvežie je ukážkovým prejavom regionálnej stavebnej kultúry tehlových kostolov, ale už neskororománskeho obdobia, keď síce použili tehly na výstavbu muriva, ale všetky architektonické časti – portály, okná, konzoly – sú už z kameňa. Teda nie z tehál, ako ich na príslušné výtvarné a architektonické finesy použili stavitelia starších románskych tehlových kostolov v Diakovciach, Čiernom Brode, Hamuliakove a iných. Pôvodné združené dvojokná sa vo Štvrtku na Ostrove zachovali len na juhozápadnej veži. Ich oblúčiky dosadajú nábežnou konzolou na stĺpik s bobuľovou hlavicou. Patria k tradičnému repertoáru románskej architektúry. Jedno románske okno sa zachovalo na južnej stene lode.  Tvaroslovie západného kamenného portálu poskytuje zaujímavejšie informácie. Zhoduje sa totiž, v skladbe i v niektorých detailoch, s portálmi farského chrámu vo Viedenskom Novom Meste, a v detaile tympanonu, aj s portálmi svetoznámeho karnera v Tullne, pravdaže v rozsahu skromnejšej objednávky. Dôležité je, že táto podobnosť informuje o dobe jeho vzniku, niekedy po roku 1245. To možno konštatovať aj o formálnej podobnosti západnej dvojvežovej časti kostola vo Štvrtku na Ostrove a farského kostola Panny Márie vo Viedenskom Novom meste. Ide však o architektonický typ rozšírený v celej stredovekej Zaalpskej Európe. Inšpirácia umením viedenského Podunajska mohla napokon súvisieť aj s pôvodom obyvateľov Štvrtka na Ostrove, ktorých sem povolali páni zo Svätého Jura a Pezinka. Svojej poddanskej dedine so starobylou trhovou funkciou umožnili, so súhlasom a privilégiami panovníkov, stať sa mestečkom so známymi cechmi remeselníkov. Na kostole sv. Jakuba staršieho vtedy prestavali svätyňu a vsadili gotické okná s náročnými vzormi kružieb. Podľa analógie z neďalekého Šamorína možno predpokladať, že valcové piliere v lodi niesli klenbu dvojlodia už v dobe neskorogotických foriem, teda po roku 1500. Renesančná prestavba, ani iné úpravy, už nezmenili priestorový charakter kostola.  Ešte okolo roku 1850 zachytili historici umenia Žitného ostrova tradíciu, že na mieste budovy fary údajne stál starobylý kostol valcovitého tvaru. Reálne sa domnievali, že to mohol byť karner. Zodpovedalo by to všetkým horeuvedeným náznakom, že tunajšia stredoveká architektúra patrila k stavebnej kultúre rakúskeho Podunajska.

Sharing