Collections Detail Collections Detail

Bernolákovo

Bernolákovo

Dátum pridania : 1.12.2015 15:06:04
Popis: Obec má novodobý názov po Antonovi Bernolákovi, jazykovedcovi a kodifikátorovi spisovnej slovenčiny v roku 1790, ktorý pôsobil na tunajšej fare v rokoch 1787 – 91. V stáročných dejinách tejto lokality sa treba však orientovať podľa pôvodného názvu Čeklís. O tejto starobylej obci sa zachovala až zmienka v listine z roku 1209, keď sa menuje v majetkoch Svätého Jura, ktoré od kráľa Ondreja II. dostal Šebuš, syn nitrianskeho župana Tomáša z rodu Hunt-Poznan. Pre históriu tunajšieho hradu je dôležité, že okolo roku 1320 bola majetkom kráľa Róberta z Anjou. Čeklís bol potom typickou obcou tohto regiónu s dramatickými zmenami v zložení obyvateľstva. Po vpáde Mongolov dosídlili dedinu Nemci, a odvtedy sa vyskytuje aj pomenovanie „Landschitz“. Zničujúce susedstvo tureckých a cisárskych vojsk spôsobilo okolo roku 1600 dosídľovanie maďarskými rodinami a o storočie neskôr tu prevážili Slováci a Chorváti.  Napriek zložitej štruktúre ulíc dnešného Bernolákova, je poloha jeho historických stavieb jasne rozložená na strategicky výraznej terase sprašovej tabule, nad tokom riečky Čierna voda. Na tomto mieste nepochybne stáli stavby už v dobách prehistorických. Dnes tu stoja tri veľavravné objekty: farský kostol, ruiny stredovekého hradu a areál barokového kaštieľa. Dodnes sa časť, kde stál hrad a stojí kostol, volá „Várdomb“. Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa má dnes barokovú podobu, rozšírený o kaplnky. Jedinečným viditeľným dokladom stavby jeho lode už okolo roku 1160 sú časti múrov postavené z opracovaných kamenných kvádrov. Nemožno vylúčiť, že kamenné kvádre sú staršie, pochádzajúce možno z rímskej stavby. Kostol bol zrejme súčasťou opevneného sídla a po nejakej spoločnej dramatickej udalosti, alebo novými predstavami o jeho formách v dobe kráľa Ondreja II. a nových pánov zo Svätého Jura a Pezinka, teda okolo roku 1220 ho prestavali v románskom slohu. Murivá stien nad staršími kvádrami už vystavali z lomového kameňa a opracovanými kamennými článkami vytvorili na lodi okná a podstrešné konzoly s hlavami symbolických zvierat, zhodnými na kostole v Boldogu. Najstaršiu predrománsku, ani románsku svätyňu nepoznáme. Okolo roku 1350 ju nahradili väčšou, s polygonálnym zakončením, zaklenutú krížovou gotickou klenbou. Jej rebrá dosadali do steny na ihlancové konzoly, ktoré neskôr odstránili. Neskoršie prestavby, výstavba veže, okná, fasády, klenba v lodi, kaplnky, predsiene, majú svoje etapy od roku 1600 až do 1955. Významné sú nástenné maľby a oltárne obrazy sv. Františka a sv. Terézie, ktoré v roku 1773 namaľoval viedenský maliar Jozef Pichler.  Len niekoľko metrov severozápadne od kostola sú zvyšky stredovekého hradu. V centre nevysokých ruín stojí dnes už nefunkčná vodárenská veža z obdobia okolo 1900 postavená v romantickom štýle. Murivá hradu sú zatiaľ neprebádané. História majetkových vzťahov k nemu, a teda k príslušnej časti panstva, je však veľmi pestrá. Zdá sa, že na význame stratil už po poškodení husitami. Iné domnienky konštatujú, že zanikol, keď ho zničili Thökölyho a potom Rákócziho vojská. Miesto, ako súčasť historického génia loci, medzi areálom barokového kaštieľa a starobylým kostolom, je však veľmi cenné.  Najvýraznejšou pamiatkou Bernolákova – Čeklísa je elegantný barokový kaštieľ. V roku 1714 sa ho neďaleko zaniknutého hradu rozhodol postaviť vtedajší majiteľ panstva Jozef Eszterházy, vrchný župan Komárňanskej župy, chorvátsky bán a krajinský sudca. Jeho zvláštne zoskupenie architektonických tvarov by ho mohlo zaradiť medzi najzaujímavejšie barokové zámky Európy, nebyť jeho osudu, typického pre tieto objekty na území Slovenska. V roku 1945 vydrancovali jeho interiéry a zbierky miestni obyvatelia a potom ho prebudovali na poľnohospodársku školu, ktorá v ňom bola do roku 1990. V pozoruhodnej architektúre tohto zámku vidia odborníci prvky tvorby najvýznamnejších viedenských architektov – Johanna Bernharda Fishera z Erlachu, Antona Erharda Martinelliho i Franza Antona Pilgrama. Stavba však dostávala definitívnu podobu postupne, podľa želaní Jozefa Eszterházyho, neskôr jeho syna Jozefa II. Eszterházyho a podľa skúsených staviteľov, ktorí sú tu skutočne doložení aj v dokumentoch. Napríklad Franza Portenhausera, ktorý pracoval aj na vynikajúcej Pilgramovej stavbe kostola sv. Alžbety v Bratislave. Najväčšiu zásluhu na celkovej zvláštnej kompozícii zámku s vežami má zrejme staviteľ Jakub Fellner, doložený viackrát v rokoch 1754 – 1775. Fellner pochádzal z juhomoravského Mikulova a najviac pracoval pre Eszterházyovcov v Tate. Aj tam v spolupráci s Franzom Antonom Pilgramom. V Čeklísi zrealizovali aj návrhy Nicolasa Pacassiho a Marcela Amadé Canevaleho, najmä v jedinečných romantických architektúrach parku. Na nezabudnuteľné zážitky v atraktívnom okolí i zo samotného zámku v roku 1763 spomínali aj členovia cisárskeho dvora a Mária Terézia iniciovala v Čeklísi založenie významnej kartúnky.

Sharing Sharing