Collections Detail Collections Detail

Boldog

Boldog

Dátum pridania : 1.12.2015 15:06:04
Popis: Milovníci neobvyklých a historicky pozoruhodných pamiatok by nemali obísť románsky rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý stojí v strede tejto obce. Legenda okolo jeho založenia Alžbetou, dcérou kráľa Ondreja II. (sv. Alžbetou Durínskou) vzišla z toho, že obec i kostol bol už po roku 1280 majetkom bratislavských, neskôr budínskych klarisiek. Pri pamiatkovej obnove v roku 1967 ponechali steny kostola bez druhotných omietok a tie sa stali čítankou jeho dávnej histórie. Obnova sa udiala žiaľ bez účasti odborníkov, až v posledných rokoch sa problematike venuje historik umenia Štefan Oriško. Prvou zvláštnosťou je, že tu vidíme až dve románske etapy vývoja kostola. V prvej vystavali neveľký kostolík z kamenných kvádrov, ktoré získali asi zo zrúcaniny nejakej rímskej stavby. Dve kamenné dosky, ktoré použili na vytvorenie ostenia južného vstupu, sú nepochybne z doby antického Ríma. Na jednej je nesmierne zaujímavý nápis, ktorý hlása, že ide o náhrobnú stélu rímskeho centúria a obchodníka Quintusa Atiliusa Primusa, ktorý zomrel niekedy medzi rokmi 70 – 138. Horný kamenný preklad tohto portálu je o tisíc rokov „mladší“. Dotvára ho jednoduché predrománske kamenárske reliéfne stvárnenie, ktorého kresťanská symbolika je však nesmierne hlboká. Sú na ňom tri reliéfne kríže. Stredný, väčší, je v kruhovom medailóne a symbolizuje Krista. Bočné sú voči nemu asymetrické. Pokiaľ by symbolizovali Golgotu, tak ten bližší kríž mohol vyjadrovať kajúceho sa z dvoch lotrov, teda bližšieho ku Kristovi. Tieto neobrazové symboly mohli vyjadrovať aj Kalváriu – Krista medzi Máriou a Jánom. Spolu s malým okienkom je tento vstup na južnej stene tak málo architektonizovaný, že odborníci môžu len približne predpokladať, že starobylý kostolík postavili niekedy medzi rokmi 1030 – 1100.  Neskôr, okolo roku 1220, prebudovali a rozšírili loď kostola západným smerom. Použili už tehlu. Vo vnútri vymurovali západnú emporu, ktorá nesie nad západnou fasádou vežu. Na jej západnej stene boli okná, združené dvojité, nad ním združené trojité, rozložené už podľa princípov vyspelého románskeho architektonického poriadku – zdola nahor sa stupňuje ich veľkosť, čím sa zároveň teleso veže odľahčuje. Oblúčiky okenných nadpraží na konzolových sedlách niesli stĺpiky. V dolnom okne sa vzácne zachoval stĺpik aj s románskou kockovou hlavicou, na ktorej sú záclonkové oblúčiky, v najvýraznejšom z nich je diamantovanie. Pri rekonštrukcii nepoložili kamenné konzolové sedlo na hlavicu, aby nieslo oblúky okna (tak ako sa to zachovalo na okne vyššie), ale naopak podložili ho omylom pod stĺpik. Na nárožiach západnej strany kostola môžeme vidieť na každej strane aj konzoly podstrešnej rímsy so zvieracími hlavami. Na severnej je hlava býka, na južnej barana. Tento, na území Slovenska, vzácne zachovaný prvok patril do obvyklého repertoáru románskej architektúry. Podporoval konštrukciu strechy, ale mal aj mnohoraký výtvarný a symbolický význam. Najvýstižnejším prvkom tejto románskej etapy je však nový vstupný portál na južnej strane. Portál má už architektonizované ostenie aspoň ústupkovým profilom, v hornom preklade polkruhovým kamenným reliéfnym tympanonom. Aj tu je v strede kríž gréckeho typu v kruhovom medailóne (kríž znamená Vykupiteľstvo Kristovo, kruh tŕňovú korunu, terče na ramenách a v strede kríža päť rán Kristových). V cvikloch tympanonu sú palmetové motívy. Kamenný preklad s podobným reliéfnym tympanonom sa zachoval ako fragment v stene na kostole v Rohovciach (pozri str. 111).  Na konci stredoveku zbúrali malé románske presbytérium (nevieme, či to bola apsida, alebo rovno zakončené presbytérium) a vybudovali dnešnú svätyňu s polygonálnym zakončením, zaklenutú neskorogotickou sieťovou rebrovou klenbou. Vo vnútri kostola sa však zachoval ešte jeden románsky kameňosochársky klenot. Je to kamenná krstiteľnica s poškodeným, ale výrazným reliéfom žehnajúceho Krista a na dvoch stranách sú priestorové stĺpiky s hlavicami. Zrejme bola zasadená v stene pri vstupnom portáli. Existuje aj názor, že na krstiteľnicu upravili nejaký fragment, možno z portálu. Záznam zo 17. storočia však hovorí o tejto krstiteľnici a podobná románska krstiteľnica so stĺpikmi sa zachovala aj v Györi (Oriško). Zhotovili ju niekedy okolo roku 1220.  Pred kostolom je položená veľká kamenná krstiteľnica, ktorá patrí zrejme ešte prvej románskej etape kostola v Boldogu.

Sharing Sharing