Collections Detail

Devín: Devínsky hrad

Devín: Devínsky hrad

Dátum pridania : 1.12.2015 15:06:05
Popis: Dominantné skalné bralo a k nemu priliehajúce návršie, chránené sútokom Dunaja a Moravy, poskytovalo už od praveku vhodný priestor na osídlenie. Dlhoročný systematický archeologický výskum odkryl sídliská z doby bronzovej a laténskej, neskôr sa ich následníkom stala rímska vojenská stanica a ranostredoveké slovanské hradisko. V roku 864 sa vo Fuldských análoch s obdivom spomína pod názvom„Dowina“. Nebola to len pohraničná pevnosť, ale aj jedno z politicko-správnych centier Veľkej Moravy. Archeológovia tu okrem mohutných valov, viacerých obytných a obranných stavieb, objavili aj štvorpriestorovú stavbu s trojapsidovým záverom, ktorú je možné interpretovať ako palác s kaplnkou.  Pokračovateľom hradiska vo funkcii pohraničného opevnenia bol stredoveký strážny hrad, ktorý vo svojich počiatkoch zrejme nevyužíval nič z existujúcej fortifikácie jeho staršieho predchodcu a tvorili ho objekty na vrchole skaly. Podľa aktuálnych poznatkov ho tvorila obytná veža štvorhranného pôdorysu, ktorú čoskoro prestavali na vežu polygonálneho tvaru s priemerom cca 17 m. Jej zničenie zrejme súvisí s nájazdom Fridricha Bojovného v r. 1233. Po tomto poškodení sa datuje vznik ďalšej, o niečo väčšej polygonálnej veže, ktorej súčasťou bola aj cisterna a malé predhradie na severovýchodnej terase hradnej skaly. Významná etapa v dejinách hradu nastala po roku 1414, keď ho odkúpil palatín Mikuláš z Gorjan. Garajovci vybudovali na ploche pôvodného jadra mohutný blokový palác vybavený náročnými architektonickými prvkami (gotické klenby, portály, okná), s bočným nádvorím na severnej strane. Ešte Mikuláš dal vykopať na nádvorí horného predhradia studňu. Rozsah vonkajšieho opevnenia zväčšili na celú plochu pôvodného hradiska. Dôvodom tejto aktivity mohla byť potreba opevňovať hrady exponovanej západnej hranice proti hroziacim vpádom husitov. Murovanou bola zo začiatku len fortifikácia na západnej strane predhradia, kde vznikla hradba so vstupnou bránou, zovretou medzi dve polkruhové bašty. Ďalšie zdokonalenie opevnenia realizoval rod grófov z Jura a Pezinka, ktorí do exponovaného východného čela opevnenia včlenili masívnu baštu, dnes tradične pomenovanú ako Garajovský palác.  Vývoj hradu zavŕšili renesančné prestavby realizované v priebehu 16. storočia Báthoryovcami. V hornom hrade došlo k zjednoteniu celého pôvodného jadra do podoby vežového blokového paláca vybaveného arkiermi a ukončeného plochou strechou s atikou. Obytné priestory hradu rozšíril aj ďalší palác v hornom predhradí, priložený k čelnej hradbe. Pribudol ďalší veniec opevnenia, prebiehajúci na južnej strane, popri úpätí hradnej skaly, až k Dunaju. Jeho súčasťou bola ďalšia brána a povestné štíhle obranné vežičky umiestené na skalných výbežkoch. V r. 1635 hrad získal významný rod Pálffyovcov, pre ktorých však slúžil len ako sídlo správy panstva.  Existenciu schátraného hradu ukončilo zbytočné vojenské gesto. V roku 1809 jeho budovy, najmä vzácny horný hrad, napoleonské vojsko vyhodilo do vzduchu.

Sharing