Collections Detail Collections Detail

Hamuliakovo

Hamuliakovo

Dátum pridania : 1.12.2015 15:06:07
Popis: Obec s historickým názvom Gútor ležala na brehu Gútorského ramena Dunaja. Jej význam bol aj v možnosti prebrodenia Dunaja v spleti ramien a ostrovov kde stáli i kotvili mlyny a prekvitalo tu rybárstvo. Už koncom 18. storočia chránila obec hrádza. Dnes, po postavení vodného diela, je breh jazera zdrže tesne pri jej okraji. Žilo tu niekoľko zemianskych a šľachtických rodín. Kaštiele a kúrie zanikli po roku 1948 a obec dostala názov Hamuliakovo.  Stojí tu však pamiatka nadregionálneho významu – románsky rímskokatolícky filiálny kostol Svätého Kríža, postavený z tehál. Prehliadka viacerých stredovekých kostolíkov v tejto oblasti si vyžaduje istú zanietenosť, špeciálny záujem i predstavivosť, pretože ich vzácny originálny vzhľad väčšinou prekryli nové, len účelové úpravy. Neplatí to však o tomto románskom kostole v Hamuliakove. Jeho autentický vzhľad podporila aj nedávna pamiatková rekonštrukcia.  Jednoloďový, s polygonálne zakončenou svätyňou a vysokou štíhlou vežou. Na jeho exteriéri možno vidieť najtypickejšie románske tvaroslovie: na svätyni románske trištvrte valcové prípory, zuborez a nad ním, rovnako z tehál, vytvorený oblúčikový vlys, úzke okná v dvoch radoch nad sebou; na južnej stene lode vstupný ústupkový portál s hlavicovým pásom a na veži zdvojené okná so stĺpikom, na ktorý dosadajú ich horné oblúčiky nábežnou konzolou. V lodi je rovný drevený strop a vo svätyni kombinácia valenej klenby s mäkko zalamovanou konchou.  Archeologický výskum kostola odhalil, že záver svätyne je časťou staršej centrálnej osembokej stavby. Jedinečnosť a význam tejto skutočnosti možno len tušiť, pretože takáto centrálna stavba mohla mať rôzne funkcie. Najvznešenejšou je možnosť, že patrila k skupine románskych stavieb južnej, ale aj zaalpskej Európy, ktoré mali pútnikom pripomenúť chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme. Dve poschodia úzkych románskych okien nad sebou môžu naznačovať aj verziu, že centrála bola baptistériom. To by však bolo súčasťou neznámeho zoskupenia ďalších stavieb. Najčastejšie zachované pamiatky centrálneho typu v tomto regióne sú kostnice, karnery. To však treba vylúčiť, pretože ju neskôr prestavali na svätyňu kostola. Centrálnu sakrálnu stavbu vybudovali pred rokom 1220. Okolo roku 1260 zbúrali a otvorili tri západné steny osembokej stavby, postavili bočné steny tejto staronovej svätyne prepojenej víťazným oblúkom s novou loďou a na západnej strane vežu. Klenba tejto, v istom zmysle ranogotickej svätyne, spočíva na plastickej rímse, ktorá prechádza aj do rímsy víťazného oblúka.  Nemenej otázok vyvolávajú aj pozoruhodné stredoveké nástenné maľby v interiéri kostola, ktorých fragmenty sú vo svätyni i v lodi. Pôsobia starobylo, ale najmä preto, že sa žiaľ podarila odkryť a zreštaurovať len ich spodná vrstva – podmaľba tehlovo červenej farby. Táto neumožňuje poznať ich pôvodné detaily, farebnosť, možnú maliarsku plastickosť a poznať ich sloh. Zdá sa, že ich okolo roku 1300 vyhotovila dielňa nevysokej kvality, čo je zvláštne najmä pre blízkosť významného umeleckého prostredia Bratislavy. Dobre vypovedajúci je však ich obsah a kompozícia. Na klenbe svätyne je to Kristus Vševládca v mandorle, symboly štyroch evanjelistov a vesmíru. Na podhľade víťazného oblúku sú polpostavy prorokov. Steny v páse s oknami patria postavám apoštolov a Krista v arkádach Nebeského Jeruzalema. Pod nimi sú ťažko identifikovateľné fragmenty najdôležitejších scén Kristologického cyklu – Posledná večera, Ukrižovanie, Ukladanie do hrobu, Zmŕtvychvstanie. Po stranách víťazného oblúku i na jeho stene v lodi pokračujú ďalšie postavy svätcov a svätíc, Kristus Trpiteľ s nástrojmi Umučenia i svätica s krížmi, ktoré skromne pripomínajú hlavné zasvätenie kostola. Podľa orámovaní gotickou architektúrou sa zdá, že niektoré obrazy patria mladšej vrstve nástenných malieb z obdobia okolo roku 1370. Medzi nimi je aj námet – Zázračná Omša svätého Gregora, s ktorým sa tu stretávame veľmi skoro i v porovnaní s inými pamiatkami v Európe. Dve vrstvy výmaľby dokumentujú fragmenty nástenných malieb aj na severnej stene lode. Staršia zobrazovala Posledný súd (výrazný je napríklad námet Abrahámovho lona s dušami vyvolených) a na mladšej vrstve sú fragmenty zápasu z cyklu ladislavskej legendy. Na západnej stene je devočný obraz Kalvárie, ktorý podľa tvaru kríža možno datovať do obdobia okolo roku 1350.

Sharing Sharing