Collections Detail

Marianka: kostol a pútnický areál 1

Marianka: kostol a pútnický areál 1

Dátum pridania : 1.12.2015 15:06:14
Popis: V tesnej blízkosti hlavného mesta Bratislavy sa ocitneme v zvláštnom údolí. Niekoľko kamenných stĺpov s barokovými sochami na križovatkách v dedine naznačuje, že tu leží najstaršie pútnické miesto Slovenska i celého Uhorska. Donedávna ho aj Slováci poznali pod názvom „Mariatal“. Na začiatku bola úcta k soške Madony z 13. storočia a jej zázračné súvislosti s vodou v studničke. V roku 1377 tu položil základný kameň dnešného kostola osobne kráľ Ľudovít I. z Anjou a starostlivosť o sošku a pútnické miesto zveril paulínom. Pred areálom stojí veľká budova, niekdajšia časť kláštora, ktorú po roku 1711 prestavali na letné sídlo ostrihomského arcibiskupa. Za ním stojí pútnický kostol Narodenia P. Márie. Je to gotická, typická stavba kláštorného kostola, pôvodne jednoloďová s dlhšou úzkou svätyňou. Jej rebrová klenba, prípory s rastlinnými hlavicami, ich nasadenie na stenu, úzky otvor triumfálneho oblúka a celková architektúra svätyne zodpovedá dobe okolo roku 1380 a patrí k umeniu dolnorakúskeho Podunajska. Loď zaklenuli hviezdicovou klenbou o storočie neskôr. Koncom 17. storočia rozšírili loď kaplnkami a v roku 1722-23 pokryli vnútorné steny a klenby bohatou štukovou výzdobou a maľbami v poliach klenieb so scénami zo života sv. Pavla a sv. Antona pustovníkov. Maľby zrejme vyhotovil J. I. Mildorfer. Zachovali sa aj efektné barokové bočné oltáre. Pristavali vežu. V roku 1877 odstránili zaujímavú barokovú úpravu vo svätyni a vrátili ju do gotickej podoby podľa projektov arch. J. Lipperta. Rekonštruovali aj gotické okná. Vedľa kostola je baroková centrálna kaplnka sv. Anny z roku 1691 a socha sv. Pavla pustovníka. Nad kostolom sa barokovým súsoším sv. Jána Nepomuckého začína časť pútnického areálu, ktorý je jedinečný svojim previazaním s prírodou. Šesť barokových kaplniek, stavaných v rokoch 1710 – 1729, lemuje ľavú stranu trasy k zázračnej studni. Na konci, nad zázračnou studňou, je kaplnka z roku 1696. Pred ňou stoja kamenné sochy sv. Pavla a sv. Antona pustovníkov z roku 1736 z dielne G. R. Donnera, ktoré stáli na pôvodnom barokovom oltári pred regotizáciou svätyne kostola. Na opačnom svahu údolia je rozsiahla moderná Kalvária s kaplnkami jednotlivých zastavení so skupinami plastík z roku 1934 – 1936 od rezbára Bohumila Beka z Kutnej Hory. Dedina Mariánka, ktorá sa stáva vilovou štvrťou Bratislavy, má aj pozoruhodnú banícku minulosť. Po vyčerpaní kovových rúd tu bol lom na bridlicovú strešnú krytinu a v 19. storočí odtiaľto dodávali bridlicové tabuľky pre všetkých školákov v Uhorsku. Lom je chránenou prírodnou pamiatkou.

Sharing