Collections Detail

Pezinok

Pezinok

Dátum pridania : 1.12.2015 15:06:16
Popis: Zo všetkých miest pod juhovýchodnými svahmi Malých Karpát sa dnes spája s vinohradníctvom najmä Pezinok. Je sídlom nielen významných producentov vína, ale aj vinohradníckej vedy a celoslovenského archívu vín. Do 18. storočia bol však aj dôležitým baníckym mestom. V Malých Karpatoch sa ťažilo zlato a potom aj pyrit a antimón. Už v roku 1846 malo spojenie železnicou a tak sa Pezinok stal aj významným centrom priemyslu.  Meno dostalo mesto po šľachtickej rodine, ktorá bola potomkami slovanského veľmoža Poznana – Bozyn. Majiteľmi obrovských panstiev pod Malými Karpatmi sa stali v roku 1208. Bola to donácia kráľa Ondreja II. pre nitrianskeho župana Tomáša z rodu Hunt – Poznan a ďalšie generácie už používali predikát „zo Svätého Jura a Pezinka“. Rovinný hrad na severnom okraji mesta, ktorý dali postaviť až pred rokom 1270, sa stal sídlom tejto časti panstva. Po vymretí rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka v roku 1543, a po Gašparovi Serédym, Eckovi zo Salmu, Jánovi Kružičovi, sa Pezinské panstvo dostalo Štefanovi Illésházymu, ktorý si vzal vdovu po Kružičovi. Tak sa dostalo, už v stredoveku privilegované mesto, od roku 1580 do jeho smrti v roku 1609, pod jeho autoritatívny režim. V roku 1615 sa ale Pezinok, vďaka kráľovi Matejovi II., stal slobodným mestom a v roku 1647 slobodným kráľovským mestom.  Centrum starej osady bolo okolo gotického farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Stredovekú sieť ulíc, ktorých pôvod bol v prebiehajúcich cestách, zregulovali po roku 1615 pravouhlým námestím, na ktorom dominovala radnica, neskôr veľký evanjelický kostol. Vybudovali moderné hradby s mohutnými bastiónmi. Z hradieb sa zachovali len neveľké zvyšky. V roku 1718 vyrástol už za nimi kláštor a kostol kapucínov, cez líniu niekdajších hradieb predĺžili aj všetky vybiehajúce ulice. Meštianske domy remeselníkov i vinohradníkov patria, dispozíciou a gotickými i renesančnými detailami, k stavebnej kultúre Podunajska medzi Bratislavou a Melkom, ako aj mestečiek na západnom brehu Neziderského jazera, ktoré boli zhodou okolností rovnako vlastníctvom grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Na severnom okraji historického jadra mesta, v pomerne zachovanom parku, stojí „Pezinský zámok“. Veľká stavba, v ostatných desaťročiach málo pozoruhodnej architektonickej hodnoty, ukrýva v murivách stredoveký hrad, prestavaný okolo roku 1600 Štefanom Illésházym. Prestavbu na kaštieľ uskutočnil František Pálffy v roku 1844. Dnes dominujú účelové úpravy z 20. storočia. Je tu vináreň a v pivniciach celoslovenský archív vín. Stredoveký hrad sa prejavuje murivami v jeho dispozícii. Na území Slovenska ide o vzácny typ rovinného hradu na oválnom, takmer kruhovom pôdoryse, podobný hradu Sachsengang na jednom z dunajských ostrovov medzi Bratislavou a Viedňou. Tvorila ho plášťová hradba, vnútri ktorej boli po jej obvode budovy a nádvorie. Medzi stavbami bola brána s mohutnou vežou, kaplnka sv. Ladislava kráľa, obytné a hospodárske budovy. Hrad bol pochopiteľne obohnaný priekopou a parkánovou hradbou. Delenie majetku medzi vetvami pánov zo Svätého Jura a Pezinka v roku 1425 nám zanechalo aj opis tohto hradu. Pamiatkou vysokej slohovej úrovne je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie. Postavili ho okolo roku 1330. Zachovali sa z neho obvodové steny trojlodia a časť svätyne. Trojlodie bolo bazilikou s drevenými trámovými stropmi. Jeho svätyňa bola kratšia. V prednej časti južnej bočnej lode našli archeológovia základy pohrebnej kaplnky rodu pánov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorá zanikla pri neskorogotickej prestavbe. Zrejme pôvodne v nej bol aj náhrobok grófa Juraja z roku 1426, z ktorého sa zachovala kamenná náhrobná platňa. Po roku 1450 začali do jednotlivých polí trojlodia a svätyne postupne vkladať klenby s kamennými rebrami. Od jednoduchých, s krížovým obrazcom, cez sieťové a parlérovské sieťové, po hviezdicové. Peknou ukážkou architektúry tejto etapy je aj západný vstupný portál pod vežou. Maľovaný rok 1501 nad víťazným oblúkom, oznamuje ukončenie neskorogotickej prestavby. Zaujímavá by bola analýza erbov pánov zo Svätého Jura a Pezinka na svorníkoch klenby vo svätyni. Výnimočnou pamiatkou ranej renesancie je tu kazateľnica z roku 1523. Pochádza asi z viedenskej dielne. Stopy jej základov vypovedajú, že pôvodne stála pri ľavom prednom pilieri trojlodia. Na južnej strane svätyne je kaplnka sv. Anny. Tento priestor si dal v roku 1608 postaviť palatín Štefan Illésházy, ako pohrebnú kaplnku. Zachovala sa v nej aj kamenná náhrobná platňa z jeho náhrobku, ktorá patrí medzi významné renesančné pamiatky. Pozoruhodným barokovým dielom je hlavný oltár s obrazom Nanebovzatia Panny Márie, ktorého stavbu a plastiky vytvoril bratislavský donnerovský sochár Štefan Steinmassler okolo roku 1750. Organ v tomto kostole je od Martina Šaška mladšieho z roku 1863.  Zaujímavú architektúru a umenie neskorej renesancie a baroka reprezentuje v Pezinku tzv. Dolný kostol s patrocíniom Premenenia Pána. Postavili ho evanjelici v rokoch 1655 – 1662 ako veľkolepý sieňový chrám s obiehajúcimi emporami. Jeho mohutná veža mala funkciu mestskej veže s pozorovacou ochodzou. Okrem zaujímavej štukovej ornamentiky na stenách a klenbách, je nádhernou pamiatkou na neskororenesančné umenie aj skriňa organu. Dal ho vyhotoviť mešťanosta Ján Wieser u zatiaľ neznámeho organára. Pri rekvirácii kovov, počas I. svetovej vojny, prišiel o všetky originálne kovové píšťaly, takže nástrojová časť je nová. Evanjelici museli odovzdať tento kostol katolíkom už v roku 1674 a od roku 1753 bol jezuitský. Zmenil sa jeho interiér a pribudli efektné oltáre. Evanjelici si napokon v roku 1783 postavili v Pezinku nový kostol, jeho vežu v roku 1863. Pozoruhodný je tu starší obraz Oplakávania Krista na klasicistickom oltári, možno od maliara Jána Kupeckého a kazateľnica i krstiteľnica.  Ukážkovým príkladom zámerne skromnej sakrálnej architektúry rehole kapucínov je v Pezinku ich kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1718. Vnútorné vybavenie oltármi je však galériou barokového umenia a zaujímavou prehliadkou aktivít rôznych šľachtických rodov, ktoré ich venovali.  Neďaleko cesty cez povestné malokarpatské sedlo Pezinská Baba, je v časti Pezinka „Cajla“ pozoruhodný areál mlyna, v ktorom je, okrem technológie mlyna, Galéria insitného umenia. Je to časť Slovenskej národnej galérie. Mlyn nesie názov podľa posledného mlynára, ktorý pochádzal z Bavorska – „Schaubmarov mlyn“. S mestom Pezinok sú zviazané aj významné osobnosti, ktoré sa tu narodili, alebo pôsobili. V roku 1667 sa tu narodil významný európsky maliar portrétov Ján Kupecký. Na sklonku života, v rokoch 1908 – 1923, tu žil a pracoval vedec, botanik, historik a národný buditeľ Jozef Ľudovít Holuby. V roku 1906 sa tu narodil dirigent Ľudovít Rajter a v roku 1908 sa tu narodil Eugen Suchoň, najvýznamnejší hudobný skladateľ Slovenska 20. storočia.

Sharing