Popis: Tak trochu bokom od súčasných hlavných ciest, na južnom úpätí Štiavnických vrchov a okraji Bátovskej kotliny, leží obec Pukanec. Na prastarých náleziskách zlatých a strieborných rúd dosiahol úroveň privilegovaného mesta okolo roku 1325. Bolo to jedno zo siedmich slobodných kráľovských banských miest. Dodnes je zreteľné trhové námestie s niekoľkými meštianskymi domami. Aj v Pukanci bol mestský hrad s farským kostolom. Mal vstupnú vežu, ktorá bola, rovnako ako v kremnickom hradnom areáli, radnicou, zvonicou, mala vežu nad svätyňou kostola a opevnenie. Pred tureckým nebezpečenstvom budovali dôkladné hradby, ale v roku 1664 Turci Pukanec obsadili. Táto katastrofa a vyčerpanie rudných nálezísk zastavili vývoj mesta. V 18. storočí postavili dnešnú budovu radnice a barokový trojičný stĺp na námestí. Z mestského hradu ostal kostol a časť opevnenia. Na prehliadku rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša si ale treba rezervovať dlhší čas. Postavili ho okolo roku 1325 ako tradičný typ. Jednoloďový s pravouhlo zakončenou svätyňou, ktorú spolu so sakristiou zaklenuli jedným poľom krížovej rebrovej kamennej klenby. Okolo roku 1400 dala významná rodina, alebo bratstvo baníkov, pristaviť na severnej strane druhú loď s excentricky umiestnenou svätyňou s polygonálnym zakončením. Krížové rebrové klenby tohto oddeleného kostola, či kaplnky dosadajú na kružbové konzoly, vo svätyni na rímsy s pozoruhodnými kameňosochárskymi skulptúrami ľudských hláv a zvierat. V hlavnej svätyni stojí jedinečný neskorogotický svätostánok s datovaním 1506. Vtedy zaklenuli aj hlavnú loď neskorogotickou rebrovou klenbou, ktorá nadviazala na formu klenby v kostole sv. Kataríny v Kremnici, ale spojením dvoch šesťcípych hviezd so sieťovým obrazcom v oboch smeroch vytvorili ešte bohatší príklad tohto druhu na Slovensku. V interiéri kostola je päť gotických oltárov. Hlavný oltár Ukrižovania z obdobia okolo roku 1500 stojí na barokovej predele s tabernákulom. Jeho skriňa uchováva najkompletnejšiu vyrezávanú skupinu kalvárie v stredovekom Uhorsku. Zaujímavá je aj kvalitná maľba krajiny za postavami. Na krídlach sú reliéfne pašiové scény a na zadnej strane krídiel tabuľové maľby dvojíc svätcov, zrejme staršie a určené inde. Prekvapujúce je, že zasvätenie kostola sv. Mikulášovi pripomína len malá socha v štíte oltára. Možno bol oltár pôvodne vyhotovený pre kostol vo Svätom Kríži (Žiar nad Hronom), alebo pre kostol sv. Kríža v areáli mestského hradu v Banskej Bystrici. Podobné črty, ako táto kalvária a pašiové reliéfy, majú aj drevené plastiky zo zaniknutých oltárov v Ľubietovej, Porube i Prievidzi na hornom Ponitrí, v Krupine, ako aj kamenné skulptúry konzol v kaplnke sv. Jána Almužníka v Banskej Bystrici i figurálne konzoly v kostole sv. Kataríny v Banskej Štiavnici. Hlavný oltár v Pukanci je zrejme prácou väčšej dielne objednávanej banskými mestami a dedinami na strednom Slovensku. Bočný oltár Najsvätejšieho Spasiteľa z roku 1488 stojí na predele s reliéfmi štyroch donátorov, ktorá zrejme patrila inému gotickému oltáru. Jeho bočné krídla zanikli. Usporiadanie postáv apoštolov vo výklenkoch nemá na Slovensku paralelu. Jedinečne kvalitnú sochu žehnajúceho Krista vyhotovil zrejme rezbár takzvanej dielne majstra levočského oltára P. Márie Snežnej, ktorý vyrezal aj postavu sv. Antona Pustovníka v Spišskej Sobote. Bočný oltár Korunovania Panny Márie z obdobia okolo r. 1500 má na krídlach tabuľové maľby s pašiovými výjavmi inšpirované grafikami Martina Schongauera. Štyri menšie plastiky v skrini oltára sú nezvestné. Mariánske výjavy a svätcov na zadnej strane tabúl krídiel oltára Panny Márie namaľoval maliar okolo roku 1475. Od neho sú zrejme aj tabule na pašiovom oltári z Lúčok. V oboch prípadoch použil čiastočne vzory grafických listov Majstra ES. Socha v gotickom oltári sv. Jozefa je nová, ale maľby na krídlach a na predele pochádzajú z rokov okolo 1480. Pozoruhodným príkladom architektúry moderny je evanjelický kostol od architekta M. Zoupka z roku 1930. V okolitých vinohradoch sú pekné zoskupenia vinohradníckych pivníc.