Collections Detail

Stará pevnosť a Nová pevnosť

Stará pevnosť a Nová pevnosť

Dátum pridania : 1.12.2015 15:06:22
Popis: Stará pevnosť Pôvodný stredoveký hrad, v náročnej polohe medzi vodami, mal iste zaujímavú dispozíciu, ktorú možno raz odhalia archeológovia. Jednou z najvýznamnejších udalostí v dejinách hradu bol 22. február 1440, keď sa v Komárňanskom hrade narodil uhorský kráľ Ladislav V. Pohrobok. Vieme, že po roku 1460 sa tu s obľubou zdržiaval kráľ Matej Korvín. Podľa dobového kronikára Bonfiniho, nadobudol vtedy „podobu pohodlného kráľovského sídla s množstvom nádherných palácov“.  Po prehratej bitke pri Moháči (1526) a postupným obsadzovaním Budínskeho hradu i Ostrihomu Turkami, došlo z rozhodnutia cisára Ferdinanda I. k výstavbe siete protitureckých pevností, ktoré mali zabezpečiť ochranu severných krajín uhorského kráľovstva. Ako prvá sa v roku 1546 začala budovať pevnosť na mieste stredovekého Komárňanského hradu, ktorý zabezpečoval ochranu dunajského brodu, plavbu po Dunaji a Váhu a celého regiónu. Podľa projektov talianskeho staviteľa Pietra Ferraboscu tu postavili novodobú pevnosť talianskeho typu, ktorá celkom pohltila stredoveký hrad. Na jej stavbe sa vystriedala plejáda významných fortifikačných staviteľov, spomínajú sa mená G. F. Tescu, Castalda, Decia a Urbana Sussa. Pevnosť v tvare pretiahnutej päťcípej hviezdy, s labyrintom obranných chodieb a ohromujúco riešených kazematov, dostavali v r. 1557. Unikátny tvar, pripomínajúci loď, si vynútil aj tvar špicatého polostrova v polohe na sútoku Dunaja a Váhu. Po povodni, ktorá poškodila zemné valy, pevnosť obnovili a jej odolnosť v r. 1592 preveril útok stotisícovej armády vedenej sinajským pašom. Jediným vstupom do starej pevnosti bola a zostala tzv. Ferdinandova brána s panovníkovým erbom v nadpraží a dedikačnou tabuľou pripomínajúcou stavebníka a udalosti, ktoré viedli k výstavbe pevnosti.  Stará pevnosť sa stala súčasťou aj Novej pevnosti postavanej po roku 1663 a dokonca aj v obrovskom pevnostnom systéme Palatínskej línie mali Stará s Novou pevnosťou centrálne postavenie „Citadely“. Vtedy, v rokoch 1827 – 1839, ešte prestavali v Starej pevnosti vnútorné kazematy v kurtinách i kazematy pre delá v bastiónoch do dnešnej podoby. Nová pevnosť Obnovené turecké výboje a zmena taktiky boja si po polstoročí vynútili ďalšie posilnenie obrannej línie Starej pevnosti. V r. 1663-1673 sa na podnet cisára Leopolda I., podľa veľkoryso navrhnutých plánov Franza Wymesa, stavia Nová pevnosť, ktorá si vyžiadala zbúranie stredovekých častí mesta Komárna. Po obvode Starej pevnosti vybudovali päťuholníkové opevnenie s polygonálnymi bastiónmi, zodpovedajúcimi najmodernejším poznatkom talianskej a francúzskej fortifikačnej architektúry. Novú pevnosť so Starou spájal most klenúci sa ponad priekopu a monumentálna tzv. Leopoldova brána vstavaná medzi bastióny. Po ukončení prác v roku 1693 bola na nárožie bastiónu osadená, legendami opradená, plastika Panny s nápisom Nec arte, nec marte – ani silou, ani lsťou. Nová pevnosť vybavená mohutnými valmi, kazematami a bolverkami úspešne odolávala tureckým náporom. V r. 1705-1710 sa stala strediskom cisárskej armády. Roku 1807 sa začalo (spolu s plánovanou Palatínskou líniou) s opravou Novej pevnosti. O tri roky neskôr postavili na jej nádvorí monumentálnu kasáreň a v r. 1815 budovu veliteľstva. Obe pevnosti, aj po prežití funkcie rozľahlej Palatínskej línie, slúžili vojsku aj v 20. storočí. V rokoch 1968 – 1990 bola pevnosť veľkými kasárňami okupačnej Sovietskej armády. Až po roku 1995 sa otvorila možnosť jej pamiatkovej rekonštrukcie a využitia.

Sharing