Collections Detail

Bratislava – Staré mesto

Bratislava – Staré mesto

Dátum pridania : 1.12.2015 15:06:27
Popis: Mestom stredoeurópskeho typu sa Bratislava stala vďaka viacerým priaznivým okolnostiam. Okolo roku 1250 sem prichádzajú nemeckí kolonisti, pozvaný kráľom Belom IV. Prinášajú mestskú stavebnú a urbanistickú kultúru, ako aj samosprávu a mesto dostáva privilégiá, ktoré poznáme z ich potvrdenia v roku 1291 kráľom Ondrejom III. V roku 1221 sa z areálu hradu sťahuje kapitula i prepoštstsvo a inštitucionálne i duchovne tak obohacuje mesto. Napokon v roku 1279 sa richtárom stáva Jakub I. Jeho rod si toto postavenie udržiava celých sto rokov. Vďaka rozhľadenosti, kontaktom a bohatstvu jeho vnuka Jakuba II., sú v Bratislave na aktuálnej stredoeurópskej umeleckej úrovni významné časti gotickej architektúry mestského chrámu sv. Martina, františkánskeho kostola i radnice, a bez Jakubovcov by si mesto nevybudovalo také kvalitné hradby.  Napriek nezávislosti voči hradu, občas i konfliktom, sa v stavbách mešťanov objavujú aj prvky architektúry staviteľov hradnej rezidencie. Najmä za kráľa Žigmunda Luxemburského, v rokoch 1421 – 1437. Neskôr sú podnetom aj priaznivé kroky Mateja Korvína, ktorý okrem donácií do vybavenia a dostavby dómu sv. Martina, umiestňuje v roku 1467 do kráľovského dvorca, medzi Ventúrskou a Kapitulskou ulicou, univerzitu.  Od roku 1536 je Bratislava hlavným mestom krajiny a od roku 1563 aj korunovačným mestom kráľovstva. Z hradu sa stáva rezidencia uhorského panovníka, ktorým bol odvtedy vždy niekto z Habsburgovcov. Svoje sídlo presúva do Bratislavy aj ostrihomský arcibiskup. Jedinečnou dobou rozkvetu bolo obdobie vlády Márie Terézie. V stredovekých domových blokoch si šľachta dala postaviť reprezentačné paláce. Cirkev, rehole, dvor i šľachta, investovali do umenia staviteľského i výtvarného, ktorého paralely sú najmä v barokovom umení Viedne. V roku 1778 sa vnútorné mesto začalo zbavovať múrov hradieb. Už predtým vyrástli v predmestiach veľkorysé kláštory, kláštorné nemocnice, paláce a letohrádky. Na niekdajšej vonkajšej strane hradieb vyrástli urbanisticky ucelené bloky domov, nové ulice a námestia. Severozápadne, okrem štvrte okolo evanjelických chrámov a škôl, aj nové bloky až po úpätia kopcov a neskoršiu železničnú stanicu. Východne a popri Dunaji vyrastali potom hodnotné časti najmä okolo roku 1900. V rokoch 1900 – 1950 pribudlo v širšom centre niekoľko vzácnych príkladov modernej architektúry. Tragédiou kultúrneho dedičstva mesta bola likvidácia, vysťahovanie a vyvlastnenie celých národnostných a spoločenských komunít počas fašistického a komunistického režimu, pri ktorých došlo k devastácii a demolácii celých štvrtí: Židovského a Vydrického Podhradia, Zuckermandlu, častí nábrežia Dunaja, Suchého Mýta a ďalších. Zmeny spoločenského a politického systému, s návratom súkromného vlastníctva a podnikania, priniesli do Starého Mesta búrlivý záujem o využívanie, rekonštrukcie a dostavby v tomto atraktívnom historickom priestore.

Sharing