Collections Detail

Dóm sv. Martina: I. časť

Dóm sv. Martina: I. časť

Dátum pridania : 1.12.2015 15:06:28
Popis: Zatiaľ čo najdôležitejšie etapy jeho výstavby prebiehali medzi rokmi 1300 – 1497, historicky slávnym ho urobili korunovácie uhorských kráľov a kráľovien v rokoch 1563 – 1830. Dnes, popri tradičnom postavení mestského chrámu, plní aj funkciu katedrály Bratislavsko – Trnavskej arcidiecézy.  Starší kostol obyvateľov obce „Breslavva Civitas“ prestavali po roku 1221, keď sa sem presťahovalo prepoštstvo z areálu hradu. Odtiaľ priniesli aj zasvätenie Najsvätejšiemu Spasiteľovi, ktoré používali spolu s mestským patrocíniom sv. Martina. Postupná výstavba nového chrámu do dnešnej podoby začala po roku 1320. Postavili novú svätyňu, ktorej základy sú pod časťou dnešnej, ako aj novú mohutnú vežu, už v línii mestských hradieb. Vymedzili tak definitívnu dĺžku lode, ktorú začali stavať s architektonickými tvarmi kultúrne blízkej švábskej gotiky. Za touto orientáciou bola aj osobnosť richtára Jakuba. Zámer vybudovať baziliku zmenili v roku 1339 v prospech haly. V obvodových stenách osadili severný vstup s vynikajúcim portálom. Po roku 1400 sa na stavbe striedali umelecké idey viedenskej huty dómu sv. Štefana (južná stena lode a nové portály) i majstrov z dielne prestavujúcej bratislavský hrad pre cisára Žigmunda (kaplnky po stranách veže), kde sa priamo prejavili pražské architektonické prvky. Veľké trojlodie zastrešené mohutným krovom zaklenuli v rokoch 1445 – 1452. Viedenský majster Hans Puchsbaum tu dostal príležitosť navrhnúť najmodernejšiu klenbu podunajskej gotiky. Oproti nej považujeme architektúru svätyne za konzervatívnejšiu. Stavali ju v rokoch 1461 – 1487. Jej návrh patrí k dielam nového majstra vo Viedni, Laurenza Spenninga, a za jej veľkosťou a reprezentatívnosťou stoja zámery Mateja Korvína i regionálnej a mestskej elity. Potvrdzujú to erby na štítkoch klenby. Jedinečné tvary záveru gotiky obsahuje architektúra južnej predsiene. Dokončili ju v roku 1516. Je prácou dielne Antona Pilgrama, posledného majstra viedenskej huty. Sila a reprezentatívnosť barokového umenia vstúpila do tohto korunovačného chrámu uhorských kráľov až po roku 1729. Vtedy veľký mecenáš, ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy, so zámerom reprezentácie krajiny i seba, dal postupne vybudovať kaplnku sv. Jána Almužníka a nový veľkolepý hlavný oltár. Ich tvorcom bol Juraj Rafael Donner.  V rokoch 1865 – 1878 uskutočnili rozsiahlu regotizáciu chrámu. Úpravy viedol architekt Jozef Lippert. Vtedy rozobrali aj hlavný oltár a všetky nahradili neogotickými. V tomto stave sa dóm sv. Martina predstavuje aj súčasným návštevníkom.

Sharing