Popis: Exteriér a interiér kaplnky sv. Barbory na severnej strane chrámu, dokončenej v roku 1504. Dvojpoľovú kaplnku, oddelenú od lode širokou arkádou a prístupnú vlastným portálom zo severu, začali budovať a možno aj dokončili už v 70. rokoch z iniciatívy príslušníka mestského patriciátu Mikuláša Platha s manželkou Dorotou a neskôr ich zaťa Juraja Kegela. Dôslednú rekonštrukciu kaplnky, ktorá nasledovala po veľkom požiari mesta v roku 1500 a týkala sa aj novej, vyššej klenby opretej o konzolové polpostavy uhorských svätých patrónov, zavŕšil nový, majestátny krídlový oltár, ktorý dodala rezbárska dielňa Majstra Pavla z Levoče v roku 1509. Tieto renovačné stavebno-umelecké aktivity dotovala rodina Glocknitzerovcov, ktorej príslušníčka, menovkyňa patrónky kaplnky, je v nej – ako o tom svedčí jej náročný figurálny náhrobník z červeného mramoru – aj pochovaná. Vyspelá sieťovo-hviezdicová klenba s náznakmi kazetovania v strednej pozdĺžnej osi, súvisí úzko s architektúrou rakúskeho Podunajska. Sled pruských klenieb lode a presbytéria farského kostola v Banskej Bystrici, opretých na mohutné hlavice združených prístenných pilierov a rytmizovaných klenbovými pásmi. Sceľujúca prestavba interiéru po veľkom požiari chrámu v roku 1761 a jeho následná celistvá fresková výzdoba zjednotila interiér – spolu s mobiliárom – do všeumeleckého neskorobarokového celku. Maľby ovplyvnené rokokovým štýlom oslavujú patrónku kostola a jej Nanebovzatie, ktoré z nej učinilo Kráľovnú nebies. Ich autorom je renomovaný dolnorakúsky freskár Anton Schmidt, ktorý pôsobil aj v iných stredoslovenských banských mestách. V tomto priestore predviedol celú škálu svojho umeleckého majstrovstva, nadväzujúceho na najväčších majstrov italského baroka pozzovského smeru. Využijúc zákonitosti optického klamu otvoril pomocou stĺpovej architektúry priehľady do nebies a spojil tak chrámový priestor s nekonečnom.