Collections Detail Collections Detail

Banská Štiavnica: Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Banská Štiavnica: Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Dátum pridania : 1.12.2015 15:06:32
Popis: Dôstojná empírová fasáda a vnútorné vybavenie tohto kostola (oltáre, lavice) je výsledkom jeho radikálnej prestavby po požiari v roku 1806 podľa plánov architekta uhorskej stavebnej komory Johanna Josepha Thalherra. Pod touto úpravou sa ukrýva najucelenejšia románska bazilika zachovaná na území Slovenska. Trojloďová s priečnou loďou, trojicou apsíd a pôvodne s dvojicou západných veží, medzi ktorými sa zachovala empora na krížových kamenných rebrových klenbách. Stropy bazilikálneho trojlodia boli drevené trámové, ale nad priestormi chóru svätyne, ako aj nad krížením priečnej lode a jej ramenami, sú dodnes zachované ťažké kamenné rebrové hranolové románske klenby. Zachovala sa aj severná apsida. Stredná apsida, ktorá nadväzovala na štvorec chóru sa nezachovala celá. Základ pod úrovňou terénu vypovedá o polygonálnom tvare jej vonkajšieho záveru. Na týchto hranách zalomenia steny boli trištvrte valcové prípory. Tento moment, spolu s dispozíciou kostola a jeho proporciami vypovedajú, že kostol v Banskej Štiavnici je ukážkovým benediktínskym stavebným typom kostola v dobe po hirsauskej reforme (1186). Okrem kláštora v Hirsau ho postavili na viacerých miestach, napríklad vo švábskom Alpirsbachu, korutánskom Lavanttale. Aj tieto lokality sú známe rudným bohatstvom, aj tam sa benediktínski špecialisti venovali banskej činnosti. Je teda veľmi pravdepodobné, že benediktíni (z opátstva v Hronskom Beňadiku), ako prví známi banskí podnikatelia v tomto revíri a skúsení stavitelia, postavili okolo roku 1200 aj oba kostoly v Banskej Štiavnici. Horný pre obyvateľov osád a „Starého mesta“ a tento pre svoj kláštor. Onedlho potom museli odtiaľto odísť a pred rokom 1222 ich nahradili dominikáni. Rovnako sa to vtedy stalo aj v ďalších kláštoroch v Uhorsku. Dominikáni tu boli (s prestávkou po mongolskom vpáde) do roku 1536. Ich kláštorné budovy sa nezachovali, čakajú ešte na interpretáciu archeológov. Gotický sedlový portál na južnej strane svätyne, s datovaním 1459, naznačuje jeho gotickú prestavbu. Kostol bol potom chrámom evanjelickým a od r. 1669 do r. 1773 bol súčasťou barokového kláštora jezuitov. Klasicistická prestavba znamenala radikálnu zmenu jeho slohového vzhľadu, najmä západnej časti, kde architekt zmenil dvojvežie v prospech novej strednej veže. Interiéru dominujú klasicistické stĺpové oltáre (bočné majú staršie obrazy) a lavice s empírovou ornamentikou.

Sharing Sharing