Collections Detail

Banská Štiavnica: Kostol sv. Kataríny

Banská Štiavnica: Kostol sv. Kataríny

Dátum pridania : 1.12.2015 15:06:32
Popis: Stavba tohto pozoruhodného neskorogotického chrámu, postaveného v srdci mesta hneď pri radnici v rokoch 1488 – 1500, uzatvára dolnú časť Trojičného námestia. Patrí k nemnohým stredovekým architektonickým pamiatkam na Slovensku postaveným v jednej etape a intaktne zachovaným bez zmien, vrátane bohatej kameňosochárskej výbavy. Staviteľ vyšiel z aktuálnych trendov hornobavorsko–podunajskej architektúry, ktoré reprezentoval najmä chrám v Braunau, postavený popredným staviteľom Stephanom Krumenauerom z Landshutu. Chrámová loď splýva so svätyňou do jedného priestoru, sceleného aj súvislou sieťovo–hviezdicovou rebrovou klenbou, otvoreného do bočných kaplniek, vstavaných medzi oporné piliere, vtiahnutých dovnútra sálovej lode. Kaplnky sú zaklenuté najrozličnejšími variantami neskorogotických klenbových obrazcov. Bočný vstupný portál s baldachýnovými výklenkami pre sochy v ostení pripomína veľkolepé katedrálne portály. Prúty osového portálu obráteného do Trojičného námestia vyrastajú z kanelovaných a krútených pätiek a presekávajú sa pod sedlovým nadpražím. Zo strán ho podopierajú živo zachytené figurálne konzoly s nápisovými páskami, poznačené úsilím o portrétnu individualizáciu, ktoré sú ouvertúrou nezvyčajnej sochárskej galérie interiéru kostola. Sochársky program, koncentrovaný v pätkách klenby, sa začína vo svätyni bustami anjelov s nástrojmi Kristovho umučenia. Na rozhraní lode a svätyne sú anjeli s Veraikonom a potom patrónky baníkov sv. Katarína a sv. Barbora. Najvyhranenejšími portrétnymi črtami sa vyznačujú konzolové poprsia pod oblúkmi empory. Na severnej stene chrámu stojí na konzole veľkolepá neskorogotická plastika Madony. Pochádza zo skrine nezachovaného hlavného oltára kostola, kde stála spolu so sv. Katarínou a sv. Barborou, sochami, ktoré dnes uchováva miestna galéria. Súčasťou oltárnych krídel boli tabuľové maľby so signatúrou majstra MS, ktoré sú dnes – popri tabuli s Narodením v Svätom Antone – roztrúsené po rozličných európskych múzeách (Ostrihom, Budapešť, Lille). Oltár rozobrali už v roku 1725 a nahradili novým, barokovým, s triumfálnou stĺpovou architektúrou a ústredným obrazom s výjavom Zasnúbenia sv. Kataríny. Od roku 1658, keď sa v chráme začalo kázať po slovensky, dostal nové pomenovanie slovenský kostol.

Sharing