Bratislavské korunovácie boli slávnostné udalosti súvisiace s korunovaním uhorského panovníka, ktoré sa konali v Bratislave v období rokov 1563 – 1830.

Okolnosti, za ktorých sa Bratislava stala korunovačným mestom,  nasledovali nešťastnú bitku pri Moháči, 29. augusta roku 1526, kedy uhorské vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku od Turkov a pri ktorej zahynul aj kráľ Ľudovít II. Jagelovský. Keďže kráľ nezanechal dediča trónu, zápasili oň dvaja kandidáti – Ján I. Zápoľský, za ktorým stáli stredná a drobná šľachta a Ferdinand I. Habsburský, ktorý bol favoritom uhorských magnátov a kráľovského dvora.   

Spory o trón ukončil až Veľkovaradínsky mier, podpísaný vo februári 1538, na ktorom si rozdelili územie Uhorska. Ferdinand získal mierovou dohodou západné Uhorsko, Slovensko a Chorvátsko,  Zápoľský zas Sedmohradsko, východné Uhorsko a východné Slovensko.

Dominantné miesto vo Ferdinandovej časti Uhorska zaujala práve Bratislava. I keď bol sám korunovaný ešte v Stoličnom Belehrade, jeho následník – syn Maximilián II., bol bol prvým uhorským panovníkom korunovaným v Bratislave. Korunovačný akt  sa konal 8. septembra 1563 v Dóme sv. Martina.

Bratislava ako nové mesto korunovácií zažívala v tomto období svoj najväčší rozmach. Stala sa snemovným mestom kráľovstva, sídlom kráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny.

Bolo tu korunovaných 10 kráľov, 1 kráľovná a 7 kráľovských manželiek, ktorí sa týmto zároveň stali českými a nemeckými kráľmi a kráľovnami a honosili sa i cisárskou korunou Svätej ríše rímskej. Zjednocovali tak takmer celý stredoeurópsky priestor a podieľali sa na určovaní behu európskeho a svetového diania.

Spomedzi panovníkov, ktorí boli korunovaní v Bratislave, bola azda najvýznamnejšou a najznámejšou panovníčkou Mária Terézia - najstaršia dcéra cisára Karola VI. Keďže cisár Karol nezanechal mužského potomka, celé habsburské dedičstvo pripadlo Márii Terézii. Bola preto korunovaná ako kráľ.

Zoznámte sa prostredníctvom výstavy s príbehmi vybraných panovníkov, ktorí boli korunovaní v Bratislave.