Collections Detail

Žatva a dožinky

Žatva a dožinky

Lucia Bistárová

Dátum pridania : 13.7.2021 9:14:02
Popis:

Koniec leta nepredstavuje len ukončenie jedného z ročných období, ale patrí medzi najvýznamnejšie obdobia agrárneho kalendára. Podobne ako pri sejbe, tak i pri žatve je dôležitý určitý postup a spájajú sa s ňou rôzne zvyky a obrady, ktorých súčasťou je predovšetkým poďakovanie za úrodu. Za najznámejšie, do súčasnosti stále rozšírené, obrady sú považované oslavy ukončenia žatvy - dožinky. Ukončenie zberu úrody a jej zvážania z polí do gazdovských stodôl bolo sprevádzané spevom, oslavou a radosťou z úspešného hospodárskeho roku.

Pri oslavách sa nezabúdalo na to, že dobrá úroda nie je samozrejmosťou a dokonca aj v súčasnosti roľníci a poľnohospodári oslavujú a ďakujú za úrodu spôsobom podobným tomu, akým ďakovali dávni predkovia. Obradové úkony spojené so žatvou a zabezpečovaním prosperity do ďalších rokov zaznamenávame už v predkresťanskom období. Pletenie dožinkových vencov v podstate nahradilo obety prvého alebo najkrajšieho obilia božstvám. Zvláštne zaobchádzanie s prvým zožatým obilím, rôzne povery či riekanky spojené so žatvou odkazujú na obradové zvyklosti našich predkov.

S príchodom kresťanstva a neskôr zas komunistického režimu, všetky tieto zvyky a obrady (viac alebo menej) zmenili svoju podobu a čiastočne alebo úplne stratili svoju rituálnu podstatu. Napriek tomu aj v súčasnosti symbolicky odkazujú na dávne obrady a spôsob, akým vidiecke obyvateľstvo vnímalo svet okolo seba.

Azda najznámejšia z oslavných dožinkových ceremónií je pletenie dožinkového venca. To v sebe nieslo niekoľko odkazov. Jedným bol princíp parciálnej mágie, v rámci ktorej sa v podobne venca zachovala časť obilia (zrna), ktoré reprezentovalo celú úrodu. Dožinkový veniec sa uchovával v stodolách, alebo sa vešal počas Vianoc nad štedrovečerný stôl. Časť zŕn z neho bola použitá na upečenie vianočného pečiva - kračúnika, ktorý rodina konzumovala, aby (okrem iného) zabezpečila prosperitu do ďalšieho roka. Zvyšné uchované zrná boli zmiešané s osivom a v ďalšom roku malo reprodukovať úrodu z toho predchádzajúceho. Druhým odkazom je už spomínaná obeta božstvám a démonom, ako poďakovanie za dobré počasie a úrodu. Dary a obety mali tiež zabezpečiť priazeň magických bytostí v nasledujúcom roku.

Rovnako ako nie je možné určiť jednotný spôsob osláv ukončenia žatvy a zvykov pri zbere a skladovaní úrody, nie je možné určiť ani jednotnú formu samotného dožinkového venca. Niektoré, predovšetkým v období kolektivizácie, boli obrovské a viezli sa na voze či traktore, iné zas skromnejšie, nesené v rukách, alebo zdobili hlavu vybraného mladého dievčaťa. Čo ich však spájalo boli sprievodné podujatia a oslavy, počas ktorých sa (v prípade úspešnej žatvy) hodovalo, spievalo a zabávalo. Ženci a žnice vyzývali gazdov na vyplatenie ich práce a vinšovali prosperitu aj pre nasledujúci rok. Ak gazda dobre nezaplatil, alebo sa gazdiná nepodelia o koláče z novej múky, odmenili ich naopak posmešnými veršami a neprajnými odkazmi.

 

Pozrite sa s nami na fotografie, ktoré zachytávajú žatvu v období, keď ešte obilie ručne kosili a snopy stavali ženci a žnice a nie stroje.

 

Sharing