Collections List

Josef Čapek
Josef Čapek
„V umení sa človek dostane na konci života tam, kde vlastne mal byť už na začiatku.“ Josef Čapek bol český spisovateľ, knižný ilustrátor, maliar a grafik a starší brat nemenej talentovaného spisovateľa Karla Čapka. Narodil sa 23. marca 1887 v Hronove do rodiny dedinského lekára. Obecnú a meštiansku školu navštevoval v Úpiciach, kam sa jeho rodina presťahovala. V škole neprospieval, navyše bol zo strany matky podceňovaný a zosmiešňovaný. Vyučil sa za tkáča, avšak dlhý pracovný čas a nedôstojné podmienky spôsobili, že Josef začal túžiť po inom živote, kde by sa naplno mohol venovať maľbe.   Keď jeho mladší bral Karel ukázal Josefove diela svojmu profesorovi výtvarného umenia, rodičia mu povolili štúdium na Umeleckej priemyslovke v Prahe. So svojim bratom tvorili nerozlučnú dvojicu, často sa navzájom dopĺňali v spoločných dielach. Josef zväčša prišiel s nápadom a Karel ho vyšperkoval do vhodnej literárnej alebo dramatickej podoby. V roku 1910 odišiel do Paríža, pretože sa chcel predovšetkým výtvarne vzdelávať a obohatiť svoj štýl a techniku. Bol na seba mimoriadne prísny, chcel sa čo najlepšie výtvarne vyjadriť a aj preto nikdy nevystavoval diela, ktoré by nemali konečnú podobu alebo o ktorých hodnote a kvalite pochyboval. Do Paríža za ním neskôr prišiel jeho brat Karel a spolu začali písať divadelnú hru Loupežník.   Keďže sa v Prahe spoznal so svojou budúcou manželkou, z Paríža sa vrátiť naspäť do Prahy, aby bol so svojou milovanou. V tej dobe mladí umelci už založili Skupinu výtvarných umělců, do ktorej sa bratia Čapkovci pridali. Svoje prvé obrazy vystavil Josef Čapek už v roku 1912. Nebol však známy iba ako maliar, ale aj ako novinár a spisovateľ. Písal recenzie, referáty a drobné prózy. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1916 na ktorých vystavoval tempery, akvarely, grafiky a knižné obálky.   Vďaka slabému zraku nemusel Josef narukovať do Prvej svetovej vojny a užíval si rodinný život. Keďže jeho dcéra práve prichádzala do školského veku, nechal sa inšpirovať detským svetom pre dnes už legendárne dielo Povídaní o pejskovi a kočičce, ktorú nielen napísal, ale aj ilustroval.   Po nástupe Hitlera Josef Čapek rovnako ako aj iní umelci varovali pred stúpajúcim fašizmom. Publikoval kresby z cyklu Ve stínu fašismu. 1. septembra bol gestapom zatknutý a prepravený do koncentračné tábora Dachau. Odtiaľ do Buchenwaldu až nakoniec skončil v Bergen-Belsene, kde práve v tom období vypukla epidémia týfusu. Pravdepodobne zomrel v apríli roku 1945, krátko pred oslobodením tábora. Nie je známy presný dátum, kedy Josef Čapek zomrel, ani kde je jeho skutočný hrob. Symbolický hrob sa nachádza na Vyšehradskom cintoríne v Prahe. V roku 1991 mu bol udelený Řád Tomáše Garrigua Masaryka in memoriam.
Maliarska moderna 1900 -1938
Maliarska moderna 1900 -1938
Prvotné reakcie na príklady európskej výtvarnej moderny boli na našom území, podobne ako v celom stredoeurópskom priestore, značne oneskorené. Novosť umeleckej koncepcie sa prejavovala najmä v luminizme a symbolizme, ktoré sa stali podmienkou modernosti a zároveň spoločenskej úspešnosti maliarstva v prvom desaťročí 20. storočia.  V štýlovej a národnej pluralite maliarstva v období 1900-1914 sa objavuje stredoeurópsky duch individualistického artizmu, prísne racionálneho myslenia ale aj ezoterického, dekadentného mysticizmu. Maliarstvo tohto obdobia preberalo vzory západoeurópskej moderny, ktoré sa prejavovali v tajomnom zvnútornení a psychologizujúcom akcente vyobrazených postáv. Výzvu secesného obdobia predstavovala snaha vtedajších maliarov svojim umením priamo vplývať na život a postavenie svojho národa. Možno teda tvrdiť, že hybným smerom v maľbe na začiatku 20. storočia bol secesný symbolizmus. Vývinovo najdôležitejším secesným centrom boli Košice, ktoré sa stali súčasťou nového demokratického Československa.  Na pozadí hodnotenia stredoeurópskych tendencií progresívneho jadra nášho maliarstva na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia možno lepšie zhodnotiť tendenčnosť doterajších výkladov zmyslu moderny Slovenska. Jedna z najčastejších umeleckohistorických štylizácií dejín totiž spočíva na presvedčení, že to boli dejiny hľadania národnej identity.