Collections List

Žatva a dožinky
Žatva a dožinky
Koniec leta nepredstavuje len ukončenie jedného z ročných období, ale patrí medzi najvýznamnejšie obdobia agrárneho kalendáru. Podobne ako pri sejbe, tak i pri žatve je dôležitý určitý postup a spájajú sa s ňou rôzne zvyky a obrady, ktorých súčasťou je predovšetkým poďakovanie za úrodu. Za najznámejšie, do súčasnosti stále rozšírené, obrady sú považované oslavy ukončenia žatvy - dožinky. Ukončenie zberu úrody a jej zvážania z polí do gazdovských stodôl bolo sprevádzané spevom, oslavou a radosťou z úspešného hospodárskeho roku. Nezabúdalo sa však na to, že dobrá úroda nie je samozrejmosťou a aj po prijatí kresťanstva -  a dokonca ešte dlho po tom, za bývalého režimu či v súčasnosti, roľníci a poľnohospodári oslavujú a ďakujú za úrodu spôsobom podobným tomu, akým ďakovali dávni predkovia. Obradové úkony spojené so žatvou a zabezpečovaním prosperity do ďalších rokov zaznamenávame už v predkresťanskom období. Pletenie dožinkových vencov v podstate nahradilo obety prvého alebo najkrajšieho obilia božstvám. Zvláštne zaobchádzanie s prvým zožatým obilím a rôzne povery či riekanky spojené so žatvou odkazujú na obradové zvyklosti našich predkov. S príchodom kresťanstva a neskôr zas komunistického režimu, všetky tieto zvyky a obrady (viac alebo menej) zmenili svoju podobu a čiastočne alebo úplne stratili svoju rituálnu podstatu. Napriek tomu aj v súčasnosti symbolicky odkazujú na dávne obrady a spôsob, akým vidiecke obyvateľstvo vnímalo svet okolo seba. Azda najznámejšia z oslavných dožinkových ceremónií je pletenie dožinkového venca. To v sebe nieslo niekoľko odkazov. Jedným bol princíp parciálnej mágie, v rámci ktorej sa v podobne venca zachovala časť obilia (zrna), ktoré reprezentovalo celú úrodu. Dožinkový veniec sa uchovával v stodolách, alebo sa vešal počas Vianoc nad štedrovečerný stôl. Časť zŕn z neho bola použitá na upečenie vianočného pečiva - kračúnika, ktorý rodina konzumovala, aby (okrem iného) zabezpečila prosperitu do ďalšieho roka. Zvyšné uchované zrná boli zmiešané s osivom a v ďalšom roku malo reprodukovať úrodu z toho predchádzajúceho. Druhým odkazom je už spomínaná obeta božstvám a démonom, ako poďakovanie za dobré počasie a úrodu. Dary a obety mali tiež zabezpečiť priazeň magických bytostí v nasledujúcom roku. Rovnako ako nie je možné určiť jednotný spôsob osláv ukončenia žatvy a zvykov pri zbere a skladovaní úrody, nie je možné určiť ani jednotnú formu samotného dožinkového venca. Niektoré, predovšetkým v období kolektivizácie, boli obrovské a viezli sa na voze či traktore, iné zas skromnejšie, nesené v rukách, alebo zdobili hlavu vybraného mladého dievčaťa. Čo ich však spájalo boli sprievodné podujatia a oslavy, počas ktorých sa (v prípade úspešnej žatvy) hodovalo, spievalo a zabávalo. Ženci a žnice vyzývali gazdov na vyplatenie ich práce a vinšovali prosperitu aj pre nasledujúci rok. Ak gazda dobre nezaplatil, alebo gazdiná sa nepodelia o koláče z novej múky, odmenili ich naopak posmešnými veršami a neprajnými odkazmi.   Pozrite sa s nami na fotografie, ktoré zachytávajú žatvu v období, keď ešte obilie ručne kosili a snopy stavali ženci a žnice a nie stroje.  
...boli korunovaní v Bratislave
...boli korunovaní v Bratislave
Bratislavské korunovácie boli slávnostné udalosti súvisiace s korunovaním uhorského panovníka, ktoré sa konali v Bratislave v období rokov 1563 – 1830. Okolnosti, za ktorých sa Bratislava stala korunovačným mestom,  nasledovali nešťastnú bitku pri Moháči, 29. augusta roku 1526, kedy uhorské vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku od Turkov a pri ktorej zahynul aj kráľ Ľudovít II. Jagelovský. Keďže kráľ nezanechal dediča trónu, zápasili oň dvaja kandidáti – Ján I. Zápoľský, za ktorým stáli stredná a drobná šľachta a Ferdinand I. Habsburský, ktorý bol favoritom uhorských magnátov a kráľovského dvora.    Spory o trón ukončil až Veľkovaradínsky mier, podpísaný vo februári 1538, na ktorom si rozdelili územie Uhorska. Ferdinand získal mierovou dohodou západné Uhorsko, Slovensko a Chorvátsko,  Zápoľský zas Sedmohradsko, východné Uhorsko a východné Slovensko. Dominantné miesto vo Ferdinandovej časti Uhorska zaujala práve Bratislava. I keď bol sám korunovaný ešte v Stoličnom Belehrade, jeho následník – syn Maximilián II., bol bol prvým uhorským panovníkom korunovaným v Bratislave. Korunovačný akt  sa konal 8. septembra 1563 v Dóme sv. Martina. Bratislava ako nové mesto korunovácií zažívala v tomto období svoj najväčší rozmach. Stala sa snemovným mestom kráľovstva, sídlom kráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny. Bolo tu korunovaných 10 kráľov, 1 kráľovná a 7 kráľovských manželiek, ktorí sa týmto zároveň stali českými a nemeckými kráľmi a kráľovnami a honosili sa i cisárskou korunou Svätej ríše rímskej. Zjednocovali tak takmer celý stredoeurópsky priestor a podieľali sa na určovaní behu európskeho a svetového diania. Spomedzi panovníkov, ktorí boli korunovaní v Bratislave, bola azda najvýznamnejšou a najznámejšou panovníčkou Mária Terézia - najstaršia dcéra cisára Karola VI. Keďže cisár Karol nezanechal mužského potomka, celé habsburské dedičstvo pripadlo Márii Terézii. Bola preto korunovaná ako kráľ. Zoznámte sa prostredníctvom výstavy s príbehmi vybraných panovníkov, ktorí boli korunovaní v Bratislave.