Umelecké diela na nás vplývajú aj preto, pretože odrážajú vnútorné rozpoloženie umelca a jeho prežívanie sveta. Nie nadarmo sa preto hovorí, že umelecké diela sú pohľadom do duše ich autora. Také sú aj diela Štefana Polkorába. Ukazuje nám cez ne svoju lásku ku krajine a ľudu, k častiam Slovenska, kde sa rád vracal, či pohľad na ľudí, ktorých portrétoval.

-

Štefan Polkoráb – Autoportrét (1941), objekt spravuje Slovenská národná galéria

Štefan Polkoráb sa narodil v roku 1896 V Cajle, ktorá je  časťou dnešného Pezinka. Ako mnohí iní umelci aj on najskôr začal študovať iné remeslo, konkrétne obuvníctvo, no po čase neodolal a rozhodol sa pre maľbu. Svoje prvé umelecké školenie získal v súkromnej škole Gustáva Mallého, na ktorého odporúčanie pokračoval ďalej v Prahe. Počas štúdia na AVU (Akadémii výtvarných umení) sa spriatelil s mnohými ďalšími slovenskými umelcami akými boli napr. M. A. Bazovský, či Janko Alexy. Dokonca bol tiež členom spolku Detvan.

Po dokončení štúdií sa vrátil na Slovensko, chvíľu býval v Bratislave, Trnave, kvôli finančným problémom aj v Suchej nad Parnou a potom znovu v Trnave a neskôr v Bratislave. Absolvoval tiež mnoho študijných pobytov, ktoré ovplyvnili jeho tvorbu. Vycestoval do Talianska, Holandska,  na Zakarpatskú Ukrajinu, ale aj na Horehronie, ktoré mu mimoriadne učarovalo a rád sa tam opakovane vracal. Po návrate z Talianska v roku 1928 si začína budovať svoje umelecké renomé maľbou  portrétov. Medzi jeho najprestížnejšie zákazky určite patrí portrét T. G. Masaryka, ktorý namaľoval v Topoľčiankach.